Termín: od 27.8.2015
do 16.10.2015
Drevo patrí k najuniverzálnejšiemu materiálu v ľudovej kultúre. Používalo
sa na varenie i kúrenie, stavbu domu, krytinu strechy, výrobu sediaceho
i lôžkového nábytku, pracovných nástrojov, podláh, kuchynského inventáru,
účelových doplnkov... na všetky drevorubačské, tesárske, tokárske aj
debnárske práce. Slúžilo pre potreby gazdovstva i domácnosti, pri výrobe
a spracovaní textilných vlákien, dopravných a transportných prostriedkov,
na technické a sakrálne stavby. Dekorovalo vnútorný i vonkajší priestor
obydlia, zhotovovali sa z neho kaplnky i Božie muky, ohraničovali cesty,
stavali studne, lavičky a mosty. Bolo univerzálne, polyfunkčné a umelecky
kreatívne. Sochy, sošky, plastiky, kríže, úle, hudobné nástroje a množstvo
iných vecí sú dokladom o všestrannom využití tohto daru zeme. Jednou
z hlavných drevárskych oblastí Slovenska bolo aj údolie Váhu severne od
Trenčína. Splavovanie rieky na pltiach a budovanie Považskej železnice (
1883 ) položilo základ pre ťažbu a vývoz dreva s tým súvisiaci rozvoj
drevorubačstva a furmanstva. Drevorubači ako sezónni zamestnanci pracovali
mimo intravilánu obce. Bývali v jednoduchých kolibách v lese a ako častú
doplnkovú činnosť vyrábali úžitkový drevený riad. Nomenklatúra pracovných
nástrojov sa po celé stáročia nemenila. Používali sa jednoduché nástroje –
rôzne typy sekier ( pri stínaní a odvetvovými), drevené a železné kliny,
lúpače kôry, kyjanice, štipáky a od 18. stor. aj obojručné píly. Na konci
19. stor. nahrádza holorubný spôsob ťažby systém maloplošných skupinových
a pásových rúbaní. Oči stené kmene sa dopravovali z miesta ťažby buď celé
alebo rozpílené ( rozštiepené ) na menšie kusy ako siahovina. Drevo určené
na pálenie dreveného uhlia ( jedno z najstarších zamestnaní – uhliarstvo )
a výrobu šindľov zostávalo v lese celé. Zvážanie z miesta ťažby do dolín (
k riekam a cestám) pozostávalo zo spúšťania dreva po svahoch, jeho
vyťahovania, rizňovania ( šmýkania), sťahovania sa pomoci dobytka, koní či
sánok údolným skladom a zhromaždiskám. Vlastníci dreva si jeho ďalšiu
úpravu zabezpečili svojpomocne, alebo využili za poplatok ( naturálnu
výmenu ) gatrer na najbližšej píle. Väčšinu ďalšej práce s drevom si už
robili sami Tesárski majstri z vyrúbaného, očisteného, vysušeného
a naštiepaného dreva vyrábali nielen vnútorné zariadenia izieb, pitvorov
komôr, kolíb... ale aj povestné trojhranné ručne zhotovené smrekové šindle
vyrábané štiepaním a žliabkovaním obojručných nožom na špeciálnom
obojručnom stolci ( ich životnosť bola vyššie oproti strojovo rezaným ).
Špecializácia a delenie temesiel kulminuje v súvislosti s organizovaním
stavovským cechom. Debnári vyrábali sudy, kade ( dub ), vedrá, putne,
galetky... ( jedľa, smrek ). Kolári kolesá a drevene časti vozov. Rezbári
vyrezávali ( lipa, javor, hruška, jedľa ) sochy, reliéfy, časti oltárov,
črpáky, formy na perníky, syr maslo... riečičiari zasa drevené oblemovky
sít, stolári okná a dvere. Remeslo s drevom bolo vážené a tešilo sa
všeobecnej úcte.
Miesto konania
Trenčianske múzeum v Trenčíne, Župný dom
