Zabudnutý trenčiansky dobročinný spolok, ktorý spojil katolíckeho a evanjelického farára, aj židovského rabína.
Za predsedníctva prednostu sirotského úradu v Trenčíne Dr. Leopolda Sušického bola dňa 20.9.1929 založená „Okresná starostlivosť o mládež“ ako dobrovoľné združenie, ktorého účelom bola starostlivosť o mládež celého Trenčianskeho okresu. Medzi zakladajúcich členov patrili nielen mestské autority ako napríklad verejný notár Dr. Michal Slávik s manželkou alebo známy trenčiansky advokát Emil Fränkl, ale aj firmy, podniky a banky ako Okresná nemocenská poisťovňa, Borovičková továreň, Tatra banka a Tiberghien fils. K prvým zakladajúcim členom patril aj Spolok židovských žien v Trenčíne, ktorý sa aktívne zapájal do charitatívnych akcií v prospech Okresnej starostlivosti o mládež.
Jedným z prameňov, ktoré nám poskytujú informácie o existencii a aktivitách spolku je „ Zpráva o činnosti Okresnej pečlivosti o mládež v Trenčíne za roky 1929 – 1937, ktorú spolok vydal vlastným nákladom v Trenčíne. Spolok získaval prostriedky z členských príspevkov, z výťažku podnikov, z darov a charitatívnych akcií. K jeho hlavným úlohám patrilo napríklad vyhľadávať deti, ktoré z akýchkoľvek príčin potrebujú ochranu a pomoc, viesť ich evidenciu a predkladať návrh na poskytnutie potrebnej pomoci a zabezpečiť ich výchovu. V rámci združenia pôsobili viaceré pracovné odbory: Okresný odbor ochrany matiek a detí, Odbor rodinnej pečlivosti, Odbor stravovací a ošacovací, Odbor dorastový a Odbor trestného súdnictva. Tieto odbory organizoval a usmerňoval správny výbor spolku, ktorý pozostával z 12 volených členov. Členom správneho výboru bol aj katolícky kňaz, dekan a pápežský prelát Msgr. Andrej Marsina, evanjelický farár a senior Trenčianskeho evanjelického seniorátu Ján Zeman a za židovskú náboženskú obec bol za člena výboru zvolený trenčiansky rabín Pinkas Keller.
Každoročne pripravoval spolok v máji „Sviatok matiek“ a „Detský deň“ , ich súčasťou boli sprievodné akcie ako napríklad divadelné predstavenia a hudobné koncerty súkromnej klavírnej a husľovej školy v Trenčíne. V roku 1930 pripravil spolok po prvýkrát „Zimnú stravovaciu akciu“ pre deti nezamestnaných a polozamestnaných rodičov nielen v rámci škôl v meste, ale aj v školách okolitých obcí. V roku 1931 bol počet detí, ktorým sa táto pomoc poskytla 185, v roku 1936 to bolo až 2682 detí a o rok neskôr 878 detí. Ďalšou záslužnou aktivitou bola „Ošacovacia akcia“ v rámci ktorej sa spolok postaral o ošatenie školopovinných detí, ktoré pre nedostatok oblečenia a obuvi trpeli zimou a nemohli riadne navštevovať školu. V roku 1931 dostalo ošatenie 211 detí v sume 7790 korún, v roku 1937 už 608 detí v sume 24362 korún. Záslužnou aktivitou bolo aj zavedenie mliečnych akcií na školách pre najchudobnejšie deti, ktorých bolo v roku 1932 až 500 ( Trenčan z 29. 10. 1932, s. 5 ).
Medzi dôležité úlohy spolku patrila aj starostlivosť o dorastajúcu mládež , ktorú sa usilovali umiestňovať na vhodné remeslá. Trvajúca kríza si vynútila zriadenie útulku pre nezamestnaný dorast, ktorý trval 123 dní a bolo v ňom umiestnených priemerne 31 chovancov, v druhom turnuse už 45 chovancov, z toho 10 chlapcov sa podarilo umiestniť na remeslo. 1. 12. 1937 bola následne zriadená poradňa pre voľbu povolania. V roku 1935 sa uskutočnil aj prvý pokus umiestňovať deti v prázdninových osadách. V roku 1936 bola v miestnostiach r. k. ľudovej školy v Hornej Súči zriadená prázdninová osada, kde bolo umiestnených 40 detí, zásluhu na jej zriadení mala pani Oľga Špillerová, vtedajšia predsedníčka Mestského ženského spolku v Trenčíne.
Ako uvádzajú noviny Trenčan z 28. 9. 1929, spolok zriaďoval a prevádzkoval „ jasle, útulne, sirotince, opatrovne, materské školy, detské domovy a ochraňovne, prázdninové kolónie, učňovské besiedky, poradne či sprostredkovateľne práce“.
Spolok nepodporovali len verejne známe osobnosti alebo mestská inteligencia, ale aj súkromné osoby, školy, farské úrady, banky, továrne a úrady, čo dokladá dlhý zoznam darcov a prispievateľov, uverejnený v správe o činnosti spolku za roky 1929 – 1937. Zoznam darcov má štyri strany, čo len dokazuje, že charitatívna činnosť sa považovala za samozrejmú súčasť spoločenského života nášho mesta. Potvrdzujú to aj slová predsedu spolku a súdneho radcu Dr. Leopolda Sušického: „Trenčianske občianstvo dalo už mnoho ráz svojimi skutkami najavo, že náš spolok podporuje a bude podporovať. Trenčania majú srdce mäkké a dobré.“
Zdroj: Dobová regionálna tlač Trenčan 1929 – 1938, Trenčiansky obzor 1935 – 1938, Správa o činnosti spolku 1929 – 1937.
Text: Alica Krištofová, Knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne
