Vzácna knižnica Rakovských z Kočovského kaštieľa
Knižnica rodiny Rakovských z Kočovského kaštieľa obsahovala viac ako 16 000 zväzkov kníh, medzi nimi aj unikátne tlače z 16. storočia. Po smrti posledného vlastníka knižnice Antona Rakovského v roku 1956 bola vyvezená do Talianska a jej ďalší osud bol tým spečatený. V knižnici Trenčianskeho múzea sa nachádza len niekoľko exemplárov, ktorých súčasťou je heraldický a pečiatkový exlibris, odkazujúci na rodinu Rakovských a kaštieľ v Kočovciach.
Rodina Rakovských z Kočoviec, ktorej členovia zastávali v 19. storočí významné funkcie v uhorskej cirkevnej správe v rámci Trenčianskej župy, vlastnila pozoruhodnú knižnú zbierku, ktorá obsahovala viac ako 16 000 exemplárov a bola uložená v priestoroch kaštieľa v Kočovciach. Jej súčasťou boli aj inkunábuly, postinkunábuly a významné tlače 16. storočia z oblasti histórie, teológie, filozofie a práva. Časť knižnice bola po smrti posledného majiteľa kaštieľa vyvezená do Talianska a časť spolu s rodovým archívom bola uložená v Pôdohospodárskom archíve v Bratislave.
Gejza Rakovský (1845-1911) a jeho syn Anton Rakovský (1874-1956 ) boli majiteľmi heraldických exlibrisov, na základe ktorých bolo možné identifikovať knihy, pochádzajúce z ich pôvodnej knižnice. Gejza Rakovský, ktorý sa významnou mierou zaslúžil o rozširovanie knižnice, pochádzal z turčianskej vetvy šľachtickej rodiny z Rakova, bol významný ovocinár a šľachtiteľ, od roku 1868 hlavný a súdny notár Trenčianskej stolice. Po roku 1871 hospodáril na svojich súkromných majetkoch v Kočovciach a v rokoch 1879-1901 bol poslancom uhorského snemu za Trenčiansku župu. Jeho syn Anton, právnik, člen Uhorskej akadémie vied a podpredseda Hospodárskeho spolku Trenčianskej stolice, sa neskôr stal jediným dedičom rozsiahlych rodových majetkov v Kočovciach a kaštieľa s knižnicou.
Kaštieľ v Kočovciach, miesto uloženia vzácnej knižnice rodiny Rakovských. Zdroj: Knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne
Anton Rakovský študoval cudzie jazyky, veľa cestoval a viedol bohémsky spôsob života, ktorý sa v mnohom odlišoval od vedecky orientovaného otca. Považovali ho za vzdelaného a rozhľadeného muža, mecenáša umenia, na cisárskom dvore zastával funkciu kráľovského komorníka a zároveň pôsobil ako ministerský radca.
V Univerzitnej knižnici v Bratislave sa nachádza štvorzväzkový rukopisný katalóg Catalogus Bibliothecae Rakovszkyanae z rokov 1860-1883, ktorý nám poskytuje prehľad o obsahovej stránke a rozsahu knižnice Rakovských. Súčaťou štvrtého zväzku katalógu je Index incunabulorum tipographycorum in Bibliotheca Rakovszkyana reperibilium, kde je zapísaných 56 kníh, z nich podľa súčasného hľadiska je 16 inkunábul, o ktorých sa predpokladá, že sa z dražobných akcií antikvariátov dostali k súkromným zberateľom v zahraničí. Napríklad v roku 1985 Matica slovenská zakúpila inkunábulu Thomas de Aquino Summa theologice, vydanú v Benátkach v roku 1496, ktorá pochádzala z pôvodnej knižnice Rakovských v Kočovciach, čo dokladá pečiatkový exlibris na fóliu Rakovszky könyvtár Kocsócz.
Z knižnice Rakovských sa zachoval heraldický exlibris Antona Rakovského, ktorého základ tvorí rodový erb s rakom, nad ním medzi dvojicou sklonených ľalií vyrastá obrnený rytier držiaci v rukách meč a olivovú ratolesť. Autorom heraldického exlibrisu z roku 1926 je Lino Sigismondo Lipinszky de Orlov (1908-1988), čo dokladajú iniciálky LSL v pravom dolnom rohu. Lipinszky de Orlov bol absolventom Kráľovskej akadémie v Ríme, neskôr emigroval do USA, kde pôsobil ako maliar, ilustrátor a rytec.
Pečiatkový a heraldický exlibris knižnice rodiny Rakovských z Kočovského kaštieľa. Zdroj: Knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne
Pozoruhodnou súčasťou knižnice Rakovských bol aj rodový archív, ktorý obsahoval vzácne stredoveké listiny, ktoré sú dnes súčasťou Maďarského národného archívu v Budapešti.
Anton Rakovský ako vášnivý cestovateľ a milovník divadla, ktoré sa mu stalo láskou na celý život, si zo svojich ciest za umením odkladal pozvánky, bulletiny a plagáty, ktoré boli takisto súčasťou pôvodnej knižnice a dnes je táto zbierka z rokov 1888 – 1933 uložená v archíve Divadelného ústavu v Bratislave.
V roku 1948 prišiel Anton Rakovský pozemkovou reformou po februári 1948 aj o to málo, čo mu z rozsiahleho majetku zostalo, stal sa politicky nespoľahlivým a dokonca „nepriateľom“ režimu v Československu. Napriek tomu, že mal doživotné užívacie právo ku kaštieľu aj so zariadením, v roku 1951 ho nútene vysťahovali z kaštieľa v Kočovciach a útočisko našiel v Čachticiach u Dr. Ľudovíta Jesenského, kde sa o neho staral jeho taliansky priateľ a spoločník Giovanni (Gino) Bonmarco. Tu v Čachticiach Anton Rakovský 7. januára 1956 zomrel chudobný, bez rodiny a v zabudnutí. Podľa testamentu bol jediným dedičom jeho taliansky priateľ Gino Bonmarco, ktorý si po pohrebe v Kočovciach odniesol so sebou časť rozsiahlej Rakovského knižnice so vzácnymi zväzkami, ktorá údajne skončila v Taliansku. Niekoľko exemplárov sa nachádza v Österreichische Nationalbibliothek Wien, Slovenskej národnej knižnici v Martine, Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach a predpokladá sa, že časť je v rukách súkromných zberateľov.
Text: Alica Krištofová, Knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne
Použité pramene: György, Aladár. Magyarország köz- és magánkönyvtára 1885-ben. Budapest, 1886.
Nagy, Iván. Magyarország családai czimerekkel és nemzékrendi. IX. Pest, 1862.
Karlík, Jozef (zost.). História obce Kočovce. Kočovce, Beckovská Vieska,
Rakoľuby. Vlastivedná monografia do r. 2021. Nové mesto / Váhom: Willart, 2022.
Lamoš, Teodor. Bibliografia k archívom na Slovensku. Bratislava, 1953.
