Vedeli ste, že...? Technologické spracovanie dreva pri výrobe historického nábytku

Vedeli ste, že...?

Technologické spracovanie dreva pri výrobe historického nábytku

V minulom príspevku sme sa venovali materiálovej skladbe nábytku a jeho zdobeniu. Dnes sa budeme venovať tomu, čo sa skrýva pod týmto zdobením, teda konštrukcii nábytku. Predstavíme si v skratke technológiu výroby historického nábytku a zadefinujeme si jednotlivé technologické úkony.

Rezanie:

Je to trieskový spôsob obrábania dreva, ktorým vzniká obrobok a odpad. Rozlišujeme ručné a strojové rezanie. Na ručné rezanie používame rámové píly, lupienkové pílky, dyhorezky, atď. Na strojové obrábanie môžeme použiť pásové píly, kotúčové píly, atď. Spôsob rezania volíme na základe zvoleného materiálu, jeho vlastností a požadovaného výsledného tvaru. Podľa smeru rezania rozdeľujeme priečne, pozdĺžne a tvarové obrábanie. Najstaršie píly boli vo forme plochých kameňov s ozubením. Neskôr v antickom Grécku a Ríme vznikli dva typy píl a v stredovekom období sa stretávame už aj s rámovými pílami. Prvá vodná rámová píla vznikla pravdepodobne v 12. storočí.

Hobľovanie:

Je to technológia obrábania dreva, ktorá ma za cieľ vyrovnať a tvarovať povrch dreva. Tento spôsob sa používa ako základný technologický postup, ktorý využíva množstvo remeselných zameraní (tesári, výrobcovia hudobných nástrojov, kolári, atď.). Aj v tomto prípade poznáme strojové a ručné opracovanie. Na ručné hobľovanie sa používajú hoblíky, ktorých konštrukcia obsahuje želiezko, vďaka ktorému nastáva úbytok drevného materiálu. Nastavenie želiezka sa vo väčšine prípadov robí poklopaním na zadnú časť hoblíka. Želiezko sa brúsi na 25° uhol. Hoblíkov máme niekoľko druhov. Poznáme hoblíky na rovné plochy (uberák),  na prehnuté plochy (zubák), na konštrukčné spoje (rímsovník) a hoblíky na dekoratívne účely (hoblík dutý).

Frézovanie:

Je to spôsob trieskového opracovávania , pri ktorom vznikajú rovné alebo zakrivené plochy pomocou rotujúceho nástroja. Používa sa napríklad na výrobu profilovaných plôch a výrobu konštrukčných spojov. Kvalitu frézovania ovplyvňujú tri faktory – vlastnosti nástroja, jeho rezná rýchlosť a vlastnosti obrábaného materiálu. Už v 16. storočí vznikli tzv. „škrabacie stroje“, ktoré predchádzali tým frézovacím.

Dlabanie:

Ide o technologický spôsob opracovania, ktorým vzniká otvor v drevnom materiály. Slúži primárne k vytváraniu konštrukčných spojov či zapúšťanie rôznych kovových prvkov konštrukcie nábytku. Aj v tomto prípade poznáme strojové a ručné dlabanie. Na ručné dlabanie používame dláta ploché rovné, ploché hranaté, čapovacie a zapúšťacie.

Sústruženie:

Ide o spôsob opracovania, pri ktorom vzniká dielec opracovaný do rotačného tvaru. V tomto prípade rozlišujeme dva spôsoby opracovania. Prvým je, keď je otáčajúci sa obrobok opracovaný dlátami. Druhý spôsob je opracovanie rotujúcim nástrojom pevne uchytený obrobok. Na opracovanie sa používajú duté dláta, hladiace, kosé, upichovacie a osadzovacie. Najstaršie náznaky práce zo sústružených dielcov sú známe z roku 3000 pr. n. l. Približne v 13. storočí bol obrobok roztáčaný pomocou šnúry ovinutej okolo neho, napojenej na lištu a roztáčanú šliapaním. Od 19. storočia bolo roztáčanie zabezpečené parným pohonom a v 20. storočí elektrickou energiou.

Brúsenie:

Je technologická operácia, kde vzniká úber materiálu pomocou brúsneho prostriedku. Tým môže byť oceľová vlna, brúsne papiere či plátna, brúsny kameň, atď. Účelom brúsenia je odobratie drevnej hmoty, prípravy povrchu pred povrchovou úpravou a zlepšenie jeho povrchových vlastností. Už v starovekom Egypte bolo známe brúsenie pomocou plochého brúsneho kameňa. V 19. storočí sa začali vyrábať prírodné a syntetické brúsne prostriedky v priemyslovej výrobe. Zaujímavosťou je, že na brúsenie sa používala aj vysušená koža žralokovitých rýb, ktorá bola najhrubšia v oblasti hlavy a plutiev.

Lepenie:

Ide o technológiu, pri ktorej vzniká pevný a nerozoberateľný celok. Sila spôsobujúca spojenie dvoch predmetov na základe priľnavosti sa nazýva adhézia. Lepidlo je teda prostriedok určený na spojovanie povrchov rôznych materiálov. Lepidlá poznáme jednozložkové a viaczložkové. Ďalšou skupinou sú prírodné (živice, živočíšne lepidlá) a syntetické lepidlá (Herkules, Chemoprén).

Fotografia:

Nástroje na opracovanie dreva.

Autor príspevku a foto: Martina Kollárová, DiS., konzervátor

Použitá literatúra:

LOSOS, Ludvík: Historický nábytek. Praha: Grada Publishing a.s., 2013. ISBN 978-80-247-3546-7.