Trenčiansky hrad a mesto ležiace pod ním v plameňoch

Jednu z najstrašnejších katastrof zažilo mesto Trenčín a hrad počas skoro dvojmesačného obliehania (do 24. júna) v roku 1528. Nemecký generál Kacianer vtedy zapálil hrad horiacimi strelami. Požiar sa rozšíril na zásoby potravín a sklad na pušný prach, ktorý explodoval. Dopad bol naozaj ničivý a hrad a mesto sa spamätávali skoro 80 rokov. Dlho mešťania nemali vlastný kostol. Farský kostol bol desiatky rokov zničený a na bohoslužby bola využívaná kostnica/karner sv. Michala.
   
V roku 1708 požiaru unikol hrad o chlp. V čase prudkého protihabsburského povstania tzv. Rákociho povstania, vypukol v dome vdovy Ďurďovanskej  oheň. Všetko vzniklo z nepozornosti 14. mája 1708. Prudký víchor rozšíril požiar na celé vnútorné mesto. Zasiahnutý bol aj jezuitský kostol a kláštor. Delá na baštách sa roztopili a na Váhu zhorelo asi 60 pltí s múkou. Hradné vojsko, ktoré tam bolo umiestnené ešte Habsburgovcami na ochranu pevnosti a mesta pred protihabsburskými povstalcami a Turkami, nezasiahlo do hasiacich prác, ale priam zneužilo situáciu a rabovalo. Vtedajší hradný veliteľ Morelli im v tom nebránil. Požiar v jezuitskom kostole zničil vzácne maľby, obrazy, reliéfy. To napomohlo tomu, že sa kostol reštauroval a dostal dnešný vzhľad. Väčšie práce na jeho obnove dokončili v rokoch 1712/13. Farský kostol a hrad neboli zasiahnuté požiarom.

11. jún roku 1790 sa stal pre hrad a mesto osudným. Predpoludním vypukol oheň v meste, ktorý veľmi rýchlo poškodil mesto a rozšíril sa na farský kostol a následne na hrad. Trenčiansky hrad celkom vyhorel. Ostali len zrúcaniny a tým skončila jeho niekdajšia sláva. Oheň zničil všetky budovy tak, že ho Ján Baptista Ilešházi nemohol viac dať opraviť.

Posledný veľký požiar vypukol dňa 20. augusta roku 1886. Za obeť mu padla severozápadná časť vnútorného mesta a farský kostol, ktorý po reštaurovaní dostal dnešnú podobu. Traduje sa, že požiar spôsobili samotní hasiči, ktorí počas slávností predvádzali svoju prácu pri hasení mesta. V strešnom okne zavesili zapálenú lampu, ktorá spadla a časom spôsobila samotní požiar. Hasiči sa venovali oslavám a zábave. Keď ich po vypuknutí požiaru prišli mešťania žiadať o pomoc pri hasení mesta, tak im samotní hasiči neverili. 
Neskôr bol od stredu námestia pri morovom stĺpe smerom k Palackého ulici vybúraný prejazd, ktorý zdobia dodnes dochované liatinové stĺpy. Účelom malo byť rýchlejší presun hasičov do centra námestia.

V roku 1886 bol už hrad ruinou. Ešte v 19. storočí dali poslední majitelia Trenčianskeho hradu opraviť strechy na Matúšovej a Matejovej/Hodinovej veži a pravdepodobne na domčeku hradnej studne. Na dolnom hrade k Matejovej veži bol pristavaný menší domček hradného správcu a jeho rodiny, ktorí vtedajším návštevníkom približovali slávne dejiny hradu.

Autor článku: Mgr. Vladimír Pinďák

Obrazy: Depozitár Trenčianskeho múzea v Trenčíne