Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka v Uhrovci

Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka v Uhrovci je národnou kultúrnou pamiatkou, ktorá sa do správy Trenčianskeho múzea v Trenčíne dostala v roku 2002 v súvislosti s novým územným členením Slovenska. Pôvodne bol dom spravovaný Tríbečským múzeom v Topoľčanoch.

Jedná sa o prízemnú stavbu vidieckeho typu s hĺbkovou zástavbou do dvora, skladajúcou sa z troch navzájom spojených častí. Na čelnej fasáde je upevnená čierna mramorová pamätná tabuľa, venovaná pamiatke Ľudovíta Štúra.

Pri vstupe do objektu sú na dvorovej fasáde umiestnené dve bronzové pamätné tabule s reliéfnymi podobizňami Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka, ktoré boli odhalené pri príležitosti otvorenia Pamätnej izby Alexandra Dubčeka v roku 1995. 

Reprodukcia dobovej fotografie z roku 1896. Zdroj: BAJCHY, Ivan. Rodný dom Ľudovíta Štúra obnovený. In Pamiatky, Príroda, 1977, č. 6, s. 32-33.

Na konci 18. storočia bola v budove zriadená cirkevná evanjelická škola a v čase narodenia Alexandra Dubčeka ešte čiastočne plnila svoju pôvodnú funkciu. Dubček sa tu narodil potom, čo sa jeho rodičia, Štefan a Pavlína, vrátili z USA, kde vycestovali za prácou. Dom, v ktorom Štefan v Uhrovci vyrastal, našli v neobývateľnom stave, ale v ťažkej situácii im pomohli členovia miestnej evanjelickej komunity.

Manželom umožnili, aby sa nasťahovali do domu, v ktorom bola zriadená evanjelická škola, presnejšie do bytu učiteľa v prednej časti domu, ktorý im uvoľnil vtedajší organista a učiteľ Alexander Trančík. Podľa neho napokon pomenovali aj syna, ktorý sa narodil 27. novembra 1921.

Dňa 28. mája 1963 bol rodný dom týchto dvoch osobností vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Prvá expozícia tu bola otvorená v októbri 1965 pri príležitosti osláv 150. výročia narodenia Ľudovíta Štúra (Literárne múzeum Ľ. Štúra).

V 70. rokoch 20. stor. došlo k rozsiahlej rekonštrukcii. S prípravou akcie sa však začalo už skôr, a to etnografickým výskumom dr. J. Kantára. Samotné rekonštrukčné práce sa začali 1. augusta 1975 a skončili v septembri 1976. Realizoval ich Pamiatkostav, n. p. Žilina – stredisko Levice, úsek Topoľčany.

Investorom akcie bol Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody (SÚPSOP) – stredisko Bratislava. Pri obnove bolo hlavným zámerom zachovať dom, v čo možno najpôvodnejšom stave a podobe. Ako podklad pri obnove poslúžila podoba domu na fotografii z roku 1896 a poznatky z miestnej stavebnej tradície. 

Podoba z roku 1975. Zdroj: BAJCHY, Ivan. Rodný dom Ľudovíta Štúra obnovený. In Pamiatky, Príroda, 1977, č. 6, s. 32-33.

Predná časť domu slúžila ako byt učiteľa, v strednej bola bývalá jednotriedna škola a zadnú časť tvorila dvojpodlažná hospodárska budova. Dvor bol oplotený dreveným latkovým plotom. V priebehu rokov prešla budova niekoľkými stavebnými úpravami. Vzhľad domu podstatne ovplyvnila oprava v rokoch 1923 – 1924.

Po odkúpení objektu od posledného súkromného majiteľa, stolára Jána Gábrišku, došlo k ďalšej úprave v rokoch 1964 – 1965. Po rekonštrukcii v 70. rokoch 20. stor. zostalo dispozičné riešenie domu rovnaké, s výnimkou hospodárskej budovy, kde sa vybudovala prednášková sála (dnešná Pamätná izba Alexandra Dubčeka) a sociálne zariadenia.

Poschodie bolo upravené tiež a malo byť určené na skladovanie predmetov. Rovnako došlo k úprave strechy, pri ktorej sa zjednotila jej výška nad obytnou časťou a triedou. Ako nová krytina sa použil šindeľ. V celom objekte boli uložené nové drevené trámové stropy. Celý dom bol tiež zospodu odizolovaný proti vlhkosti. Fasáda bola jednotne natretá novým bielym vápenným náterom.

V byte a triede sa obnovili pôvodné drevené podlahy a tehlová dlažba v predsieni. Vybúrali sa pôvodné dvere do triedy z chodby v zadnej časti (v bývalej hospodárskej budove), ktoré boli určené pre žiakov. Učiteľ vstupoval do triedy iným vchodom.

Urobili sa tiež nové menšie okná a dvere, aby sa viac približovali pôvodným. Zo schodov do bytu bolo odstránené zastrešenie. Celý dvor a záhrada boli oplotené novým latkovým plotom. V dome došlo aj k zavedeniu nových rozvodov elektroinštalácie, vodovodu a vykurovania elektrickými kachľami. 

Reprodukcia dobovej fotografie z roku 1906. Zdroj: BAJCHY, Ivan. Rodný dom Ľudovíta Štúra obnovený. In Pamiatky, Príroda, 1977, č. 6, s. 32-33.

Druhá rozšírená expozícia, venovaná Ľudovítovi Štúrovi, bola verejnosti sprístupnená v roku 1979. Autorom scenára prvej expozície (1965 – 1978) bol PhDr. Jozef Ambruš, CSc. Autorom scenára reinštalovanej expozície (od roku 1979) bol Karol Ďurech. Celá expozícia mala za cieľ ukázať rodinné zázemie Ľudovíta Štúra, životné osudy jeho rodičov a súrodencov, štúdiá, redaktorskú a politickú činnosť a prehľad diel o tomto dejateľovi a ich tvorcoch.

Ako už bolo spomínané, o 106 rokov po Ľudovítovi Štúrovi sa v tom istom dome narodil aj Alexander Dubček (1921 – 1992). Tretia časť expozície, Pamätná izba Alexandra Dubčeka a pamätná tabuľa, sú preto venované aj jeho životu a dielu. Autormi scenára expozície sú prof., PhDr. Ivan Laluha, CSc., doc., PhDr. Ján Uher, CSc. a doc., PhDr. Pavel Pollák, CSc. Pamätnú izbu a expozíciu otvoril 26. novembra 1995 vtedajší predseda NR SR Ivan Gašparovič. 

Podrobnejší text o rodnom dome si budete môcť prečítať v zborníku zameranom na osobu a pôsobenie Alexandra Dubčeka, ktorý pripravuje obec Uhrovec.

Autor fotografie: Gloss, október 1982. Zdroj: Trenčianske múzeum v Trenčíne 

Použitá literatúra:

BABIČOVÁ, Katarína. Rodný dom v Uhrovci. In LALUHA, Ivan – PETROVIČOVÁ, Eleonóra – PEKNÍK, Miroslav (eds.). Alexander Dubček : politik, štátnik, humanista. 1. vyd. Bratislava : VEDA, 2009. s. 403 – 405. ISBN 978-80-224-1099-1.

BAJCHY, Ivan. Rodný dom Ľudovíta Štúra obnovený. In Pamiatky, Príroda, 1977, č. 6. s. 32 – 33. 

KOVÁČ, Mišo A. Úvod do literárnej muzeológie. Martin : Matica slovenská, 1982.

ŠIŠMIŠ, Milan – BEŠTOVÁ, Elena – KVASNICOVÁ, Oľga. Uhrovec. Uhrovec: Obecný úrad, 2007. 256 s. ISBN 978-80-969668-1-3. 

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Pamiatkový objekt – podrobnosti. Dostupné na internete: http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=391

Autor článku: Mgr. Adrián Drobňák