Prírodovedec a lekár KAROL BRANČÍK

Prírodovedec a lekár KAROL BRANČÍK

(1842-1915)

V týchto dňoch si pripomíname 105. výročie smrti MUDr. Karola Brančíka, významného slovenského zoológa, botanika, lekára a múzejníka.

Karol Brančík (Obr. 1) stál pri začiatkoch organizovaného prírodovedného výskumu v Trenčíne. Bolo to koncom 19. storočia, kedy sa amatérski nadšenci prírody začali pod jeho vedením zhromažďovať so záujmom o prírodovedné bádanie v okolí Trenčína. Snaha o šírenie a popularizovanie prírodovedných poznatkov vyústila do založenia Prírodovedného spolku župy Trenčianskej v roku 1877. Od tejto chvíle možno hovoriť o organizovanom prírodovednom výskume v oblasti Trenčianska. Tajomníkom spolku sa stal Karol Brančík a spolok združoval viacerých prírodovedcov, lekárov, pedagógov a záujemcov o prírodné pomery Trenčianskej župy. Viacero členov okolo Brančíka bolo v prírodovednom výskume veľmi aktívnych. Výsledky výskumných prác uverejňoval spolok vo svojich ročenkách, ktoré vychádzali od roku 1878 do roku 1910. Na ich vysokú úroveň poukazuje aj fakt, že poslednú ročenku spolku si vymieňalo 126 tuzemských a zahraničných spoločností a inštitúcií, medzi nimi 32 mimoeurópskych. Medzi najčastejších prispievateľov patril Brančík a J. Ľ. Holuby. Zásluhou spolku sa stala Trenčianska župa jednou z najlepšie preskúmaných oblastí Uhorska.

S výskumnou a publikačnou úzko súvisela činnosť zberateľská. Zbierky prírodovedného spolku sa rýchlo rozrastali. V roku 1910 obsahovala zbierka viac ako 4500 položiek. Najviac, 1815 kusov, bolo chrobákov. Neskôr sa stali súčasťou zbierok spolku aj Brančíkove osobné zbierky.

Karol Brančík bol veľmi zanietený prírodovedec. Najviac ho zaujímala zoológia, v rámci ktorej sa venoval hlavne entomológii. Najčastejšie publikoval o chrobákoch (Coleoptera), ktoré boli jeho hlavným predmetom výskumu. Rovnako ho zaujímali polkrídlovce (Hemiptera), pod ktoré patria napríklad bzdochy a rovnokrídlovce (Orthoptera), ktoré poznáme ako lúčne koníky, kobylky alebo svrčky. Svoju prvú publikáciu o chrobákoch Die Käfer der Steiermark (Chrobáky Štajerska) (Obr. 2), vydal už počas štúdia medicíny na univerzite v Štajerskom Hradci. Rovnako sa Brančík zaujímal aj o botaniku. Zoologický a botanický výskum robil nie len v Trenčianskej župe, ale aj iných župách. Pričom si okrem živých organizmov všímal aj geologickú stavbu pohorí, zaujímal sa o jaskyne alebo o počasie. Podnikal aj zahraničné bádateľské cesty. Prešiel viaceré lokality v Česku, v súčasnom Rakúsku a Maďarsku, vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Známe sú jeho cesty do Dalmácie. Výsledky výskumu publikoval v ročenkách prírodovedného spolku a aj v zahraničných odborných časopisoch.

Po smrti Brančíka bola časť zbierkového fondu kvôli nevhodnému uloženiu a neodbornej manipulácii zničená. Časť zbierky sa dostala do Maďarského národného múzea v Budapešti. Ďalší fragment do Freyovho múzea v Tutzingu pri Mníchove a do Field Museum of Natural History v Chicagu. Ďalšia časť sa stala základom prírodovedných zbierok Trenčianskeho múzea.

Pri Karolovi Brančíkovi je obdivuhodná jeho všestrannosť a záujem o viaceré vedné odbory. Zaujímal sa o speleológiu – ako prvý popísal Pružinskú jaskyňu a urobil jej nákres. Venoval sa filatelistike, sfragistike – popísal všetky pečate Trenčianskej župy, archeológii, numizmatike, športu – založil v roku 1897 v Trenčíne Spolok korčuliarov a tenistov, písal básne, komponoval hudobné skladby a bol aj dirigent. Bol nadaný maliar a ilustrátor. Ilustroval svoje odborné články kresbami hmyzu a rastlín, rovnako aj ročenky prírodovedného spolku (Obr.3). Veľa kreslil na svojich bádateľských cestách. Z Dalmácie sú známe jeho kresby Jadranu a okolitej krajiny alebo mestskej architektúry.

Život Karola Brančíka je neoddeliteľne spojený s Trenčínom. Prežil tu veľkú časť svojho aktívneho života a v  Trenčíne napokon aj 17. novembra 1915 zomiera.

Autor: Mgr. Martin Štefánik

      (Obr. 1)       

(Obr. 2)

(Obr. 3)