Neskorogotické kované dvere z Trenčianskeho hradu – erb rodu Pernštejn

Významné uhorské šľachtičné, spojené s dejinami Trenčianskeho hradu po roku 1528, zohrávali kľúčovú úlohu v sobášnych alianciách s vplyvnými mužmi uhorských dejín. Tieto zväzky boli dôležité najmä v období bojov o uhorskú korunu a v čase tureckej hrozby. Vernosť Habsburgovcom zabezpečovala šľachtickým rodom priazeň viedenského dvora a významné úrady.

Medzi rody späté s dejinami Trenčianskeho hradu patrili Turzovci, Salmovci z Neuburgu, Zrínsky, Arco, Forgáč, Ungnád, Pernštejn a Lobkovic. Kráľ Ferdinand I. podporoval sobášne aliancie medzi uhorskou, českou a rakúskou šľachtou ako nástroj upevnenia vzťahov s monarchiou. Takéto zväzky prinášali spoločenské výhody, podporovali kultúrnu výmenu a jazykové znalosti. Napriek náboženským a politickým rozdielom postupne formovali nadnárodnú aristokraciu, ktorá sa stotožňovala s centralizačnou politikou Habsburgovcov. Viedenský dvor sa stal priestorom na kariérny rast, získavanie majetkov a upevnenie spoločenského postavenia.

Symbolom týchto sobášnych aliancií sú aj neskorogotické kované dvere zo zbierok Trenčianskeho múzea. Ich heraldická výzdoba je spätá s dejinami hradu, pričom najvýznamnejším prvkom je erb s hlavou zubra – znak rodu Pernštejn. Tento symbol možno spájať so sobášnou politikou rodu, ktorý sa v polovici 16. storočia snažil získať majetky v Uhorsku prostredníctvom zväzkov s Turzovcami.

Po bitke pri Moháči (1526) a rozdelení Uhorska medzi Habsburgovcov a Zápoľskovcov sa Trenčiansky hrad po kapitulácii v roku 1528 dostal do rúk Habsburgovcov. V rokoch 1534 – 1543 ho spravoval Alexius Turzo s manželkou Magdalénou Székelyovou. Po jeho smrti správu turzovských majetkov prevzala Magdaléna, ktorej bohatstvo vzbudilo záujem rodu Pernštejn.

V roku 1544 sa Magdaléna vydala za moravského šľachtica Jána Bohatého z Pernštejna, ktorý sa snažil vyriešiť finančné problémy rodu sobášom s majetnou vdovou. Ich manželstvo však bolo čisto pragmatické – Magdaléna žila v Uhorsku, Ján na Morave. Po Jánovej smrti (1548) jeho syn Jaroslav uzavrel v roku 1552 manželstvo s Alžbetou Turzovou, dcérou Magdalény a Alexa Turzu. Aj tento sobáš mal finančné pozadie, keďže Alžbeta bola dedičkou rozsiahlych majetkov v Uhorsku. Ich manželstvo však bolo nešťastné a bezdetné, pričom Jaroslav nakoniec pre dlhy opustil krajinu a zomrel v Taliansku.

Dvere s erbmi symbolizovali snahu rodu Pernštejn upevniť svoj vplyv v Uhorsku prostredníctvom sobášov. Hoci im tieto manželstvá nepriniesli priame získanie majetkov, dvere zostávajú vizuálnym svedectvom ich ambícií a pokusov o hospodárske zakotvenie v strednej Európe.

Autor: Mgr. Vladimír Pinďák

Obr. č. 1 : Neskorogotické kované dvere zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne, 16. storočie. (foto: V. Pinďák)

Obr. č. 2 a 3 : Neskorogotické kované dvere zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne, 16. storočie a gotické kované dvere na hrade Pernštejn, 15. storočie. (foto: V. Pinďák)