Majstrovstvo rakúskej vojenskej topografie na mape z roku 1856

Súčasťou fondu našej muzeálnej knižnice je aj niekoľko kusov historických máp, medzi ktorými vyniká mapa krajín Rakúskeho cisárstva z roku 1856 General-Karte des Oesterreichischen Kaiserstaates mit einem grossen Theile der angrenzenden Länder. Vypracoval ju rakúsky kartograf a geograf, kapitán zboru vojenských inžinierov, plukovník a neskorší generál Joseph Scheda (1815 – 1888), ktorý pre svoje vynikajúce zručnosti v kreslení máp bol už ako dvadsaťročný prijatý do Vojenského kresliarskeho úradu ( Militärzeichnungskanzlei ) vo Viedni. V čase prípravných prác na mape Rakúskeho cisárstva pracoval ako kapitán c. k. Vojenského geografického inštitútu, ktorý vznikol v roku 1839, keď cisár František I. nariadil druhé vojenské mapovanie, známe aj ako Františkovo  ( Franziszeische Aufnahme ). Inštitút vznikol zlúčením Vojenského zemepisného inštitútu v Miláne ( Instituto geografico militare ), ktorý bol založený už v roku 1800 s Topografickým ústavom c. k. proviantného štábu, založeným v roku 1814. Za vysokú kvalitu vytvorených máp  a mapovej série získal inštitút už krátko po svojom vzniku medzinárodné uznanie a množstvo ocenení. Z výsledkov druhého vojenského mapovania, prebiehajúceho v rokoch 1806 – 1869,  vznikla súvislá mapa celej krajiny, ktorú vypracoval na 20 listoch v mierke 1: 576 000 práve generál Joseph Scheda.

Mapa je rozdelená na 20 listov s rozmermi 50 x 43, 5 cm a jednotlivé sekcie sú označené po vrstvách od západu k východu rímskymi číslami I – XX, pričom jednotlivé časti Slovenska sa nachádzajú na štyroch sekciách ( naša mapa však nie je kompletná, tri sekcie chýbajú ). Mapa je veľmi kvalitne vyrytá do medi, rytci ( sc. F. Bruckl a fec. J. Haselwander ), ktorí na Schedovej mape pracovali, odviedli skutočne majstrovskú prácu. Mapa mala na svoju dobu vynikajúcu úroveň,  zachytáva veľmi detailne nielen terénny reliéf, ale aj toponymá ( miestne zemepisné názvy ), takže okrem názvov obcí a roztrúsených samôt, prináša napríklad prehľad názvov potokov, kanálov, ruín, mostov, poštových staníc, ale aj prievozov, hrádzí, vyznačuje splavné a nesplavné rieky, železnice, rozdeľuje cesty na  jazdecké, vozové alebo pre peších. Na mape s označením XIX nájdeme vysvetlivky skratiek a ich preklad do jazykov používaných v celej monarchii, rozlohy jednotlivých korunných krajín a počet obyvateľstva podľa sčítania v októbri 1857 vrátane uvedenia národnosti a náboženskej príslušnosti obyvateľstva.

Schedova mapa si získala veľké uznanie doma aj v zahraničí, v rokoch 1866 a 1868 vyšli jej ďalšie vydania, v roku 1870 opravené vydanie a v roku 1871 mapu rozšírili na 47 listov a vydali ju ako mapu strednej Európy General Karte von Central Europa v mierke 1 : 300 000. Vo Vojenskom zemepisnom ústave Schedovu mapu opravovali a dopĺňali až do roku 1890, keď už nepostačovala a preto i zanikla. Zaujímavosťou je, že niektoré mapy Vojenského geografického inštitútu boli uvoľnené pre verejnú distribúciu a ich rozšírenie zabezpečovalo nakladateľstvo a kníhkupectvo Artaria & Co. vo Viedni. Firmu založil v roku 1765 milánsky rodák Carlo Antaria (1747 – 1808 ) a jej edičný program tvorili kartografické, umelecké a hudobné diela.

Joseph Scheda, ktorý  v rokoch 1842 - 1876 viedol litografické oddelenie Vojenského geografického inštitútu a bol zodpovedný za celú kartografickú prácu ústavu, vrátane oddelení pre topografiu, litografiu a rytectvo, významne prispel k celosvetovej reputácii  inštitútu. Kládol osobitný dôraz na odbornú prípravu litografov a medirytcov a enormne zlepšil obsahovú a technickú kvalitu máp, najmä s ohľadom na zobrazenie terénu.

Bol držiteľom viacerých vysokých vyznamenaní a v roku 1864 bol pasovaný za rytiera. Ako uvádza príručka Militär-Schematismus des österreichischen Kaiserthumes ( Wien, 1853 ), bol nositeľom Rádu železnej koruny III. triedy,  Veľkej zlatej medaily za umenie a vedu a pôsobil ako čestný člen geografických  spolkov v Berlíne, Darmstadte, Londýne a ako korešpondent Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni. Pozostalosť Josefa Schedu sa nachádza v rakúskom štátom archíve - Östereichisches Staatsarchiv Wien.

Text: Alica Krištofová, Knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne.

Pramene:

Allgemeine Deutsche Biographie. Band 53. 1907.

Militär - Schematismus des österreichischen Kaiserthumes. Wien, 1843.

Militär - Schematismus des österreichischen Kaiserthumes. Wien, 1853.

Wurzbach, Constantin von: Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich. 29. Theil. 1875.