Katarína Babičová

Katarína Babičová

V týchto dňoch sa dožíva významného životného jubilea bývalá dlhoročná riaditeľka Trenčianskeho múzea v Trenčíne Mgr. Katarína Babičová.

Rodáčka z Trenčína začala v Trenčianskom múzeu pracovať ešte počas vysokoškolského štúdia etnografie, a to ako sprievodkyňa na Trenčianskom hrade. Samostatnou odbornou pracovníčkou sa stala v roku 1973, ako etnografka v múzeu potom pôsobila od roku 1979. V roku 1997 sa stala zástupkyňou vtedajšieho riaditeľa múzea Cyrila Vrzgulu, ktorého na jeho pozícii vystriedala v roku 1999. Riaditeľkou Trenčianskeho múzea v Trenčíne bola dlhých 15 rokov; s jej menom ostanú už navždy spojené významné spoločenské podujatia i investičné akcie. Počas doby, kedy bola K. Babičová riaditeľkou, bola pamiatkovo obnovená rotunda v hradnom jadre Trenčianskeho hradu, Trenčiansky hrad bol odvodnený, začalo sa s rekonštrukciou kasárne na dolnom nádvorí a po dlhom období bol sprístupnený karner sv. Michala, kde bola v roku 2007 inštalovaná expozícia sakrálneho umenia. Iniciovala aktívnejšie využívanie inovatívnych foriem prezentácie minulosti v podobe hradných slávností, rytierskych turnajov či sokoliarov, v rámci ktorých bol Trenčiansky hrad jedným z priekopníkov living history na Slovensku. Aj vďaka osobe K. Babičovej mala návštevnosť Trenčianskeho hradu aj ostatných pobočiek Trenčianskeho múzea rastúcu tendenciu, iste aj vďaka novej expozícii v Župnom dome. Okrem samotných expozícií či výstav múzeum svoje priestory poskytovalo na viaceré spoločenské udalosti či odborné prednášky. Tomuto obdobiu sa však nevyhli ani viaceré smutné udalosti. Nikdy nezabudneme na tragickú smrť archeologičky PhDr. Tamary Nešporovej (2006) či zrútenie časti múru smerom do mesta Trenčín (2003).

 Z hľadiska svojho profesionálneho zamerania sa K. Babičová mierne odklonila od svojho vyštudovaného odboru. Nie je prekvapením, že svoju odbornú pozornosť venovala trenčianskym županom a majiteľom Trenčianskeho hradu, príslušníkom rodiny Ilešházi / Illésházy, a to ako podielom na publikácii „Ilešháziovci. Rodová zbierka obrazov.“, tak v popularizačnej rovine - dobrým príkladom je jej príspevok v Historickej revue z roku 1996 (Posledný Ilešházi. Koniec slávneho rodu.). Článkom „K dejinám Červeného kríža v Trenčíne (1882 – 1948)“ prispela aj do druhej časti oceňovanej monografie Trenčína. Monografiám obcí a miest ostala verná dodnes, jeden z jej posledných publikačných výstupov je venovaný tradičnému ľudovému bývaniu, odievaniu a strave v Selci, v monografii ktorého je aj publikovaný (2019). Bez osobného vkladu K. Babičovej by nebol možný vznik ani atraktívnej publikácie Čiernobiely svet (2010), prezentujúcej historické fotografie (najmä) z Považia. Je podpísaná pod viacerými príspevkami, venovanými fotografickej tvorbe Jána Halašu. Vízii Trenčianskeho múzea je venovaná úvaha „Je možná symbióza hradu a múzea mestského typu?“, publikovaná v zborníku „Múzeum v spoločnosti“ v roku 2000. Jej meno nájdeme pod viacerými príspevkami v zborníkoch, týkajúcimi sa reálií Trenčianska, z ktorých nemožno zabudnúť na príspevky o lekárskej činnosti Karola Brančíka (1993) či o histórii blízkych Trenčianskych Teplíc (z významnejších spomenieme len „Trenčianske Teplice na prelome 18. a 19. storočia a regulačný plán prestavby z roku 1826“, Balneologický spravodajca 1996, s. 40-50). Osobitne v Trenčianskom múzeu sme radi, že K. Babičová je stálicou medzi prispievateľmi do obnoveného zborníka, ktoré obohacuje cennými medailónmi bývalých odborných zamestnancov múzea PhDr. Vlastimila Hábla, PhDr. Milana Chlebanu a PhDr. Milana Šišmiša.

Pani Babičová – ad multos annos!

Autori:

JUDr. Mgr. Tomáš Michalík, PhD., Mgr. Martin Malo, Alica Krištofová

Fotografie sú zo zdrojov Trenčianskeho múzea.

Katarína Babičová