Archeologický výskum objektu Kavalier na Trenčianskom hrade

Svojim spôsobom nenápadný objekt Kavalier, ktorý sa nachádza na Trenčianskom hrade, plnil v minulosti dôležitú funkciu. Bol totiž delostreleckou pozíciou, z ktorej obrancovia chránili hrad na jeho najzraniteľnejšej strane, od dnešného lesoparku Brezina. Zároveň, vďaka svojej polohe taktiež slúžil aj ako poistka v prípade dobytia dolného hradu. Práve táto jeho prednosť bola hlavným dôvodom jeho plánovanej rekonštrukcie, ktorej cieľom bude dvojúrovňová terasová vyhliadka, s krásnym výhľadom na severnú časť mesta Trenčín i na väčšinovú časť dolného nádvoria hradu.

Ako však obrancovia dostali do týchto miest ťažké delá?

Presne táto otázka bola predmetom archeologického výskumu, ktorý mal mimo iné potvrdiť prítomnosť murovanej rampy, ktorou delá vedeli obrancovia vytiahnuť a ktorú sme ale doteraz prakticky poznali iba z historických výkresov.

obhliadka Kavaliera pred začiatkom arch. výskumu

Na tento účel zrealizoval vedúci archeologického výskumu, Mgr. Juraj Malec, PhD., v exteriérovej časti Kavaliera 3 archeologické sondy. A v sonde č. 1 a v sonde č. 2 sa nám jej prítomnosť aj zachytiť podarilo.

archeologická sonda č. 1

archeologická sonda č. 2

Ako však tá rampa vyzerala?

Rampu tvorila najpravdepodobnejšie drevená podlaha, položená na dvoch murivách, vedúcich dole svahom severovýchodne od objektu Kavalier. Hrúbka zachytených murív sa pohybovala od 60 do 75 cm a ich rozostup sa smerom dolu mierne rozširoval (340 – 370 cm).

Ako sme pri archeologickom výskume zistili, o múroch sa ešte na konci 20. stor. určite vedelo, keďže boli zasypané výhradne recentnými navážkami, ktoré v sonde č. 1 dosahovali hrúbku až 150 cm. Situáciu však komplikovala z tej doby často absentujúca dokumentácia, a preto bolo potrebné pristúpiť k danému archeologickému výskumu.

Prepojenie rampy so samotným Kavalierom sme sa pokúšali zachytiť v sonde č. 3. To sa nám na jednej strane nepodarilo, na strane druhej sme tu však objavili staršie murivo, patriace predchodcovi Kavaliera. Murivo sme okamžite stotožnili s murivom zachyteným počas predchádzajúceho archeologického výskumu v interiéri Kavaliera, realizovaného v rokoch 1976 -1981.

Na základe staršieho archeologického výskumu sme taktiež vedeli, že priestor dolného nádvoria hradu bol osídlený aj dávno pred výstavbou samotného hradu. Ale kedy?

Staršie správy hovoria o nálezoch maďarovskej, lužickej a púchovskej kultúry. Všetky spomínané nálezy však pochádzali z kultúrnych vrstiev, pričom sme doteraz z hradu nepoznali žiaden archeologický objekt. Pod slovom „objekt“ si môžeme predstaviť jamu, ktorú v minulosti ľudia obývajúci daný priestor vyhĺbili a následne sa do nej dostali zlomky keramiky a iné archeologické nálezy. A či sa nám takúto jamu podarilo nájsť?

Podarilo, a nie len jednu. Prvý archeologický objekt sa nám podarilo zachytiť hneď v sonde č. 1, priamo medzi múrmi rampy, v hĺbke 150 cm. Vďaka charakteristickej výzdobe sme ho ihneď vedeli časovo zaradiť do mladšej doby bronzovej a pripísať nositeľom lužickej kultúry. V sonde č. 3 sme zachytili ďalšie dva objekty, pričom jeden z nich bola niekdajšia kolová jama, slúžiaca ako lôžko kolu, akiste v rámci zložitejšej kolovej stavby. Z druhého objektu sme okrem ďalšej charakteristicky zdobenej keramiky získali tiež treciu dosku.

nález trecej dosky z archeologickej sondy č. 3

nález trecej dosky z archeologickej sondy č. 3

Na čo však takáto trecia doska slúžila?

V podstate ide o predchodcu žarnovu, čo bol jednoduchý nástroj, slúžiaci na mletie obilia. Trecia doska síce nepatrí medzi výnimočné archeologické nálezy, nám sa však v danom objekte podarilo nájsť aj jeho druhú časť, slúžiacu práve na roztláčanie zŕn. A áno, pri takejto sade sa už dá hovoriť ako o výnimočnom archeologickom náleze.

Archeologický výskum sme realizovali aj vo vnútri objektu Kavalier. Pri plánovanej rekonštrukcii sa tam totiž plánuje s vybudovaním neveľkej obslužnej miestnosti, prístupnej cez nižšie položený klenutý vchod, v dnešnej dobe dodatočne zamurovaný.

objekt Kavalier

Na tento účel sme vyhĺbili sondy č. 4 a 5. V ich východnej časti sme zdokumentovali výkop zo staršieho archeologického výskumu, počas ktorého boli všetky vrstvy vybraté až na skalné podložie. Výkop bol následne zasypaný vrstvami navážok z horného hradu. Postupne sme sa tak počas výskumu v daných sondách dostali až do hĺbky 350 cm.

V západnej časti sond sme však mali šťastie a podarilo sa nám v nich zachytiť kultúrnu vrstvu maďarovskej kultúry, ktorej nositelia obývali daný priestor pred cca 3800 rokmi. Takéto určenie sa nám podarilo identifikovať vďaka zlomkom keramiky, obsahujúcimi taktiež charakteristickú výzdobu.

Vo vyššie položenej sonde č. 4 sa nám naviac podarilo preskúmať aj ďalší archeologický objekt lužickej kultúry, v ktorom sa nachádzala totožná keramika, akú sme zachytili v exteriérových sondách.

Dodatočná sonda č. 6 mala za úlohu zdokumentovať stav staršej architektúry, zachytenej taktiež počas archeologického výskumu v rokoch 1976 – 1981. To sa nám aj podarilo, avšak kvôli absencii konzervácie murív sa obe murivá nachádzali už iba v torzálnom stave. Dlho sme však smutní nezostali a náladu nám vylepšili ďalšie tri archeologické objekty lužickej kultúry, ktoré sme v interiéri Kavaliera našli. Konkrétne išlo o dve kolové jamy a jednu pravdepodobne zásobnú jamu, z ktorej sa nám okrem krásnej keramiky podarilo získať aj pomerne veľké rozlomené hlinené závažie.

Mgr. Juraj Malec, PhD. s nálezom hlineného závažia

nález vzácnej keramiky

Keď sa nás návštevníci pýtali, či sme našli, čo sme hľadali, tak jednoznačne áno. Cieľ archeologického výskumu sme splnili a naviac sa nám v značnej miere podarilo zdokumentovať prítomnosť nositeľov tzv. bronzových kultúr. Okrem starších nálezov maďarovskej kultúry, starých cca 3800 rokov, sa nám podarilo v rámci hradu zachytiť aj 7 úplne prvých pravekých archeologických objektov, priradených nositeľom lužickej kultúry, obývajúcim skalnú vyvýšeninu pred cca 3000 rokmi.

autor: Mgr. Juraj Malec, PhD., archeológ, Trenčianske múzeum v Trenčíne, oddelenie Podjavorinské múzeum