80 SNP: Prípravy Slovenského národného povstania na území dnešného Trenčianskeho samosprávneho kraja

Rovnako ako väčšina obyvateľov vojnovej Slovenskej republiky, tak aj obyvatelia Trenčína a jeho okolia sa nedokázali zmieriť s fašistickým diktátom a ich odpor k ľudáckemu režimu rástol.  Začali sa formovať protifašistické skupiny, ktoré medzi sebou úzko spolupracovali. Z individuálnych akcií sa rýchlo stal organizovaný odboj, ktorý vyvrcholil ozbrojeným povstaním v auguste roku 1944. Povstanie sa priamo netýkalo nášho kraja (centrom bolo stredné Slovensko), ale boje, ktoré sa tu odohrali, prispeli k obrovským stratám a oslabeniu nášho nepriateľa. 

Myšlienka hnutia odporu vzišla od novomestských komunistov, kedy Jozef Kvasnica st. začal medzi členmi komunistickej strany organizovať podzemné hnutie v bunkovom systéme. Dve bunky pracovali v Bzinciach pod Javorinou, dve v Lubine a po jednej bunke mala osada Cetuna, obec Hrušové, Moravské Lieskové a Višňové. Súčasťou buniek boli aj tlačiarne v Čachticiach u Hrehorovského, kde sa tlačili letáky s protifašistickou tematikou. Hlavnou úlohou KSS v Novom Meste nad Váhom bolo zapojenie celej novomestskej vojenskej posádky do pripravovaných bojov, pričom prioritou sa stalo najmä získavať pre partizánov zbrane, strelivo a zásoby. Rovnako ešte pred vypuknutím povstania začali vznikať Revolučné národné výbory (RNV), ktorých úlohou bolo okrem organizovania povstania aj pomáhať českým občanom utiecť za hranice Protektorátu.

V priebehu leta 1944 sa vytvoril v Trenčíne prvý ilegálny Revolučný národný výbor, ktorého členmi boli – ilegálna KSS, ilegálna Československá sociálnodemokratická strana, agrárna strana a občiansky blok. V nasledujúcich mesiacoch vznikali RNV po celom okrese.

Dňa 28.08.1944 sa konala porada v Novom Meste nad Váhom, ktorej sa zúčastnili veliteľ novomestských kasárni kpt. Karol Kristen, Dr. Dušan Hrúza, Štefan Hurtík (zástupca komunistov) a Andrej Žiska. Na porade sa preberali stratégie k plánovanému povstaniu posádky. Rozhodlo sa o tom, že 11. pioniersky  (ženijný) prápor dostane materiál do Bziniec pod Javorinou a Lubiny a odtiaľ ďalej do Kálnice, kde sa budú vyzbrojovať prichádzajúci dobrovoľníci. Časť zbraní a streliva putovala aj k Milošovi Uhrovi do hôr.

Dňa 29.08. 1944 bola vyhlásená bojová pohotovosť. Veliteľ novomestskej posádky kpt. Kristen prikázal na okrajoch miest a obcí budovať guľometné hniezda, posilniť stráže, hliadkovať ulice v častejších intervaloch, zamínovať polia v okolí mesta a kopať protitankové prekážky. Predstieralo sa, že sú to opatrenia proti partizánom. Kristen predstieral, že všetky opatrenia sú vedené voči partizánom, no nikto netušil, že je to práve proti Nemcom, ktorí prišli bojovať proti partizánom.

Oznam - varovanie pred útokmi na nemeckých vojakov, 6.4.1945. Zo zbierok Trenčianskeho múzea

Ešte v ten deň o 8. hodine ráno bolo zvolané zhromaždenie dôstojníkov, ktorým oznámil, že cieľom pripravovanej akcie je povstanie proti Nemcom. Veliteľ posádky kpt. Kristen vyzval prítomných, aby sa pripojili k povstaniu. Okrem niektorých dôstojníkov a rotmajstrov väčšina odmietla. Napriek tomu prichádzalo na nádvorie kasární množstvo dobrovoľníkov, ktorí žiadali výstroj a zbrane na boj proti Nemcom.

Veliteľstvo v Novom Meste dostalo rozkaz od podplukovníka Goliana, podľa ktorého mali vyzbrojiť čo najviac vojakov a dobrovoľníkov, zaujať bojové postavenie a pustiť sa do boja s menšími nemeckými jednotkami. V prípade väčšieho nemeckého tlaku sa mali stiahnuť do Piešťan a odtiaľ postupovať smerom na Nitru a Banskú Bystricu. Ústup mala kryť piešťanská posádka, čo ale nebolo možné, pretože s ňou nebolo možné nadviazať spojenie.

V skutočnosti sa stalo to, že velitelia nepočkali na vývoj udalostí a okamžite sa dali na ústup smerom na Banskú Bystricu. V trenčianskych kasárňach nastala obdobná situácia. Dôstojníci okamžite po vstupe nemeckých jednotiek do mesta utiekli do Banskej Bystrice a Trenčín mohol byť bez väčších problémov obsadený nemeckými vojakmi. Novomestská posádka tak stratila akékoľvek spojenie s vedením povstania. Veliteľ posádky Kristen nakoniec dostal ďalšie pokyny od členov štábu pplk. Goliana, v ktorých stálo, že po dohovorenom znamení má nastať paľba. Znamením mala byť správa v rozhlase, ktorá znela „ Obchodný cestujúci Škrovina sa má ihneď vrátiť domov, lebo mu zomrel otec“. Rozhlas takú správu však nevysielal.

Reprodukcia letáku, ktorý v r. 1944 rozoslali po dedinách  v celom priestore partizánskeho zväzku „Jan Žižka“, aby Slováci nerukovali do armády. Vojenský historický archív Bratislava, Zbierka vojenských fotografií, signatúra XVIII. E – 82.

Namiesto signálu na začatie bojov vysielal bratislavský rozhlas prejav generála Čatloša, ktorý vyzýval vojakov, aby nemeckej armáde nekládli odpor (čo bolo, paradoxne, z jeho strany dosť protirečivé nakoľko sám po pár dňoch prešiel na stranu partizánov v Banskej Bystrici, ktorí ale o jeho služby nemali záujem). Jeho postoj vyvolal u mnohých dôstojníkov pochybnosti, čím sa veliteľský zbor rozdelil na dve skupiny – kpt. Kristen s kpt. Gašparíkom navrhovali odísť do Banskej Bystrice, druhá skupina vedná kpt. Šimovičom bola zásadne proti. Vedenie sa rozhodlo čakať v Novom Meste na rozkaz. Čakanie na rozkazy spôsobovalo napätú situáciu u vojakov a stratu dôvery vo svoje velenie. Niektorí, najmä záložníci, odchádzali domov a celé skupiny sa pridávali na stranu partizánov. Druhá časť vojakov rabovala skladiská a ničila všetok vojenský majetok.

Dňa 30. augusta 1944 sa o 12. hodine v Kollárovom hoteli v Novom Meste nad Váhom konala porada organizátorov povstania spolu s  RNV o budúcom priebehu. Rozhodlo sa o mobilizácii Dolného Srnia a Moravského Lieskového. Velitelia Hlinkovej gardy v Novom Meste nad Váhom nepriamo pomohli vývoju povstania. Nevydali žiadne rozkazy proti povstalcom a ani nijak neprekážali vo vývoji udalostí. Tak sa bez problémov mohla zrealizovať mobilizácia Horného a Dolného Srnia. Veliteľmi tejto akcie boli Martin Kedro a Miloš Uher.

Dňa 2. septembra Nemci obsadili Nové Mesto nad Váhom a začali sa tu postupne usádzať. Na Markovičovej ulici bolo zriadené Ortskommadno (posádkové veliteľstvo), ktorého veliteľom bol mjr. Bittel. V tzv. Reisovej vile na Hurbanovej ulici č. 227-15 sa usídlilo Gestapo. Aktivovala sa Hlinkova garda a Hlinkova mládež, ktorá sa zúčastňovala represálií na miestnom obyvateľstve a odporcoch režimu.

Napriek tomu, že nemecké jednotky začali postupne obsadzovať obce a mestá v Trenčianskom okrese, RNV prevzal velenie v Bánovciach nad Bebravou. Jedným z jeho prvých nariadení bolo, aby sa všetky verejné budovy ozdobili československými zástavami a zakázalo sa používanie akýchkoľvek fašistických znakov. Najdôležitejším bodom bol prechod k systematickému zásobovaniu partizánskych jednotiek.

Text: Mgr. et Mgr. Viktória Barková, Trenčianske múzeum v Trenčíne

Zdroj: