130. výročie narodenia umelca Huga Grossa (* 1894 Svinná - † 1971 Trenčín)

V týchto dňoch si pripomíname 130. výročie narodenia umelca Huga Grossa. Jeho meno sa snáď každému spája s ľúbivým pohľadom na Trenčín spolu s hradom, ktorý toľkokrát maľoval, a v zbierkovom fonde umeleckej histórie Trenčianskeho múzeá má nezastupiteľné miesto.    

Gross patrí medzi najznámejšie mená trenčianskej výtvarnej scény 20. storočia. Rodák zo Svinnej pôsobil v Trenčíne takmer celý život a venoval mu vo svojej tvorbe mnoho diel. Narodil sa 21. mája 1894 vo Svinnej. Študoval na viacerých umeleckých inštitúciách, ako napríklad na Umeleckopriemyslovej (UMPRUM) škole v Budapešti, kde štúdium po roku prerušil z dôvodu vzniku 1. svetovej vojny a narukoval s 15. trenčianskym honvédskym plukom. Koniec vojny ho zastihol vo Francúzsku, domov sa však nevrátil. Zostal v Mníchove, kde navštevoval súkromnú akadémiu a obrazárne. V roku 1920 sa zapísal na UMPRUM  v Prahe. Neskôr, v roku 1922 odišiel na Akadémiu výtvarných umení (AVU) do Drážďan a odtiaľ na AVU vo Viedni. Do Trenčína sa vrátil v roku 1925 a odišiel z neho iba z dôvodu prenasledovania židovského obyvateľstva v rokov 1944 - 1945, kedy sa pridal k odboju v inoveckých horách.

Ťažiskom Grossovej tvorby je krajinomaľba, ale venoval sa aj maľbe zátiší, portrétov a mestských vedút. Vďaka akademickému vzdelaniu je vo svojich dielach až dokumentárne precízny. Gross bol veľkým obdivovateľom impresionizmu a pointilizmu, ktorý vrcholil počas rokov jeho štúdií na akadémiách. V týchto intenciách sa pri krajinomaľba snaží zachytiť najmä náladu a emotívnosť.

Starý Súčan, olej na plátne, nedatované, zo zbierok TM

Žena v kroji, olej na plátne, 1935, Galéria M. A. Bazovského

Pohľad na starú radnicu a námestie v Trenčíne, olej na plátne, nedatované, zo zbierok TM

Močiar, olej na plátne, nedatované, Liptovská galéria P. M. Bohúňa

V maľbe krajiny z okolia Trenčína najviac vynikajú intímne pohľady na okolie Váhu, močiare a sihote. Častým symbolom v Grossovej tvorbe sú smutne vyzerajúceho vŕby, topole, alebo iné stromy. Tie sa vyskytujú najmä v spojitosti s dedinským prostredím, evokujúc spätosť človeka s prírodou a ročnými obdobiami a dotvárajú melancholický obraz dreveníc obklopených zimnou krajinou.   

Kopanice, farebný drevoryt, 1960, zo zbierok TM   

Stará vŕba, drevoryt, 1968, zo zbierok TM

Pohľady na mesto s hradom zachytáva v priebehu ročných období a tiež z rôznych netradičných uhlov. Viaceré obrazy zvečňujú staré uličky mesta, romantické zákutia, záhrady a kvitnúce sady. Farebnosť prevažuje veselá, v pastelových farbách a sýtych odtieňoch.

Trenčín, olej na kartóne, nedatované, zo zbierok TM

Múzeum v Trenčíne so siluetou hradu, tempera na kartóne, 1963, zo zbierok TM

Trenčín, olej na plátne, 1962, Galéria M. A.  Bazovského

Tak ako mnohých ďalších, aj jeho sa dotkli budovateľské 50. roky, ktoré sú prítomné vo viacerých obrazoch. Zachytáva na nich premeny krajiny a industrializáciu na Považí a v Trenčíne, tiež výstavbu hydrocentrál na Váhu, a i.

Stavba železnice, olej na plátne, nedatované, zo zbierok TM

Tryzna za Gottwalda, olej na plátne, 1953, zo zbierok TM

V 60. rokoch znova nadväzuje na predošlú tvorbu ovplyvnenú impresionizmom a pointilizmom, vytvára opäť menšie formáty zachytávajúce jeho obľúbené pohľady na krajinu z okolia Trenčína a sihote, veduty mesta a kľukatiaci sa Váh, väčšinou v kontrastných farbách a pestrejšej farebnosti.

Kubrá, gvaš na kartóne, nedatované, zo zbierok TM

Trenčianske múzeum v Trenčíne disponuje obsiahlou zbierkou Grossovej tvorby, počínajúc olejomaľbami mesta s hradom, drevorezmi venovanými dedinským motívom, až po spomínané budovateľské námety a portréty politických osobností. Prevažujú najmä zábery z Trenčína, pohľad na mesto spoza Váhu a časti hradu. Pri vzniku Galérie Miloša Alexandra Bazovského, boli z múzea do fondu galérie preradené viaceré obrazy od Huga Grossa, Jozefa Holoubka a Svetozára Abela, aby tvorili základ fondu reprezentujúceho umenie 20. storočia.

Tvorba H. Grossa je vskutku rozmanitá, dokumentuje takmer 50 rokov života zasvätených Trenčínu a jeho blízkemu okoliu. Keďže Grossova tvorba sa pridržiavala skutočnosti, je dnes možné komparovať mesto Trenčín a jeho zákutia, ale aj dediny blízkeho okolia ako vyzerali kedysi a dnes. Príkladom je aj dielo zachytávajúce Opatovskú chatu, ktoré je poslednou akvizíciou Trenčianskeho múzea, ktoré nielen obohacuje zbierku Grossových obrazov vo fonde, ale tiež prispieva k zachovaniu histórie, keďže krajina a s ňou aj architektúra sa neustále menia.

Opatovská chata, olej na plátne, 60. roky 20. storočia, zo zbierok TM

text:  Mgr. Veronika Ďurejová, Trenčianske múzeum v Trenčíne