120. výročie narodenia Rudolfa Bednárika, významného etnológa a univerzitného profesora

120. výročie narodenia Rudolfa Bednárika, významného etnológa a univerzitného profesora

Dňa 17. novembra si pripomíname výročie narodenia univerzitného profesora PhDr. Rudolfa Bednárika, DrSc., slovenského etnológa, ktorý spolu s profesorom Andrejom Melicherčíkom stál pri obnovení Národopisného seminára na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1947.

Rudolf Bednárik sa narodil v roku 1903 v rodine novomestského remeselníka. V Novom Meste nad Váhom zároveň prežil celé svoje detstvo a do roku 1923 navštevoval reálne gymnázium. Po jeho absolvovaní sa zapísal na štúdium dejepisu a zemepisu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ku ktorým si neskôr pribral prednášky zo slovenského národopisu. Po skončení vysokoškolských štúdií v roku 1929 sa zamestnal v SNM v Martine. Neskôr pôsobil ako stredoškolský profesor v rôznych mestách na Slovensku, pričom spolupracoval aj s Maticou slovenskou. Po otvorení Národopisného seminára na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1947 začal na univerzite prednášať národopis. Od roku 1951 pôsobil na fakulte ako pedagóg a neskôr ako vedúci katedry Archeológie, dejín umenia, etnografie a folkloristiky. V roku 1965 získal titul univerzitného profesora.

          profesor Rudolf Bednárik s Ľudmilou Podjavorinskou

Podpis Ľudmily Podjavorinskej a Rudolfa Bednárika

Pohľadnica s fotografiou Rudolfa Bednárika a Ľudmily Podjavorinskej v záhrade jej domu. Na druhej strane pozdravu je podpis Rudolfa Bednárika a Ľudmily Podjavorinskej. Objekt spravuje Trenčianske múzeum v Trenčíne  (Zdroj: archív Trenčianskeho múzea v Trenčíne)

Rudolf Bednárik je jednou z významných postáv slovenskej etnológie, ktorý stál pri jej formovaní ako vedy na Slovensku. Jeho výskumnú etnografickú prax sprevádzala bohatá publikačná činnosť. V odkaze na jeho rozsiahle celoživotné dielo sa vo svojom odbore zameriaval predovšetkým na výskum materiálnej kultúry a ľudového umenia Slovákov na Slovensku a v zahraničí, menej sa venoval témam z duchovnej kultúry a z ľudového liečenia. V práci etnológa vychádzal z dôsledného etnografického (terénneho) výskumu. Ako výskumník bol precízny a zaznamenané údaje a rozhovory dopĺňal podrobnými nákresmi. Systematický terénny výskum realizoval na území celého Slovenska a v Srbsku. V roku 1966 vyšla Rudolfovi Bednárikovi monografia Slováci v Juhoslávii, v ktorej sa venoval materiálnej a duchovnej kultúre slovenských vysťahovalcov vo Vojvodine. Ide o jednu z doposiaľ mála vydaných komplexných publikácií venujúcich sa slovenskej menšine v Srbsku. K ďalším známym vydaným publikáciám zameraných na ľudovú kultúru a ľudové umenie na Slovensku radíme Ľudové poľovníctvo na Slovensku (1943), Ľudová liečba na Slovensku (1954), Slovenské úle (1957), Ľudové staviteľstvo na Kysuciach (1967), Cintoríny na Slovensku (1972) a iné.

         Rudolf Bednárik v neskoršom veku           Rodina profesora Rudolfa Bednárika                                                                    

Fotografia Rudolfa Bednárika v neskoršom veku (hore) a fotografia rodiny Rudolfa Bednárika (dolu) (Zdroj: Archív Trenčianskeho múzea v Trenčíne)

 

Rudolf Bednárik nebol prísny len k svojej práci terénneho výskumníka, ale aj vo vystupovaní voči svojim študentom, z ktorých radov vyšla staršia generácia súčasných slovenských etnológov, vysokoškolských pedagógov a profesorov. Bol húževnatej povahy a bez strachu viedol polemiky s odborníkmi z iných krajín. V medzinárodných kruhoch sa mu podarilo dokázať, že aj na našom území sa ľudia zaoberali brtníctvom (lesným včelárením).

Rodený Novomešťan nezanevrel ani na kultúru a dejiny svojho mesta. Spísal prvý diel kroniky Nového Mesta nad Váhom s názvom Dejiny Nového Mesta nad Váhom od najstarších dôb do roku 1933, v ktorej priblížil najstaršie dejiny mesta. Ako jeden z prvých opísal príchod židovských rodín do Nového Mesta nad Váhom, spomínal prvé záznamy o Židoch a ich činnosť v meste. Rudolf Bednárik viedol kroniku Nového Mesta nad Váhom do roku 1933. Tento rok si pripomíname 120. výročie narodenia tohto významného rodáka z Nového Mesta nad Váhom.

 

Mgr. Andrea Lazarčíková, etnologička, Trenčianske múzeum v Trenčíne

 

Použitá literatúra: 

CHLEBANA, Milan. Život a dielo profesora Rudolfa Bednárika. In: Slovenský národopis, 51 (3), s. 411 – 413.

MLYNKA, Ladislav. Prof. PhDr. Rudolf Bednárik, DrSc. 1903 – 1975. In: M. Páriková (Ed.), Ethnologia Slovaca et Slavica, Bratislava : Univerzita Komenského, 2011, s. 112 – 113.