Uhorská kráľovská koruna – 400. výročie dočasného umiestnenia v Trenčíne

Dňa 05.04.2022 si v Trenčíne pripomíname významné výročie – v tento deň uplynie 400 rokov, odkedy bola do Trenčína prinesená uhorská kráľovská koruna (alternatívny názov „Svätoštefanská koruna“, príp. maď. „Szent korona“ („Svätá koruna“)). Pripomenutím tohto výročia sa Trenčianske múzeum v Trenčíne hlási k spoločnej histórii a uhorskému dedičstvu, ktoré zdieľame s Maďarmi a ostatnými národmi historického Uhorska.

Koruna je najvýznamnejším, avšak nie jediným korunovačným klenotom Uhorského kráľovstva. Medzi ďalšie symbolické insígnie patria ešte plášť a meč sv. Štefana, žezlo a krajinské jablko. Koruna je historickým symbolom Uhorska aj súčasťou štátneho znaku dnešného Maďarska; od 1. januára 2000 je uložená v maďarskom parlamente, kam bola slávnostne premiestnená z Maďarského národného múzea.

       
Historický kontext:

Uhorskú kráľovskú korunu, od roku 1608 uloženú na Bratislavskom hrade, v roku 1619 odniesol Gabriel Betlen (Bethlen), vodca jedného z protihabsburských povstaní (1619-1627). V rokoch 1620-1621 bola dočasne umiestnená na Zvolenskom zámku, neskôr sa nachádzala v Košiciach a na hrade Ecsed. Začiatkom roka 1622 bol podpísaný Mikulovský mier, na základe ktorého sa Betlen zaviazal korunu vrátiť. V Košiciach ju, spolu s ostatnými korunovačnými klenotmi, odovzdal vyslancom rakúskeho cisára a uhorského kráľa Ferdinanda II. (1619-1637), ktorí ju cez Prešov, Levoču, Žilinu a Trenčín previezli do Šopronu, kde ňou korunovali Eleonóru Annu Gonzaga, druhú manželku Ferdinanda II. Následne skončila na dlhý čas opäť na Bratislavskom hrade, keďže Bratislava bola od roku 1563 do roku 1830 korunovačným mestom Uhorska.

                             Gabriel Betlen                                                          Ferdinand II.

Koruna v Trenčíne v roku 1622:

Korunu do Trenčína priniesli vyslanci Ferdinanda II. dňa 5. apríla 1622 o piatej hodine popoludní. Spočiatku mala byť umiestnená v objekte mesta Trenčín, niektoré zdroje uvádzajú, že išlo o starú radnicu. Napriek výnimočným bezpečnostným prvkom (trojica mreží a troje dverí, zabezpečené 2 veľkými a 10 menšími zámkami) však tento objekt nevyhovoval nárokom strážcu koruny, preto bola tajne premiestnená do susedného domu mešťana Šuškoviča, ktorý mal mať podľa dobových dokumentov hrubé múry aj samostatný priestor pre strážcu koruny. Obidva objekty sa nachádzali na mieste dnešnej pošty (bývalý Poštový a telegrafný úrad) na Mierovom námestí, ktorá bola postavená na mieste asanovaných domov v začiatkom 30. rokov 20. storočia.

Strážcom koruny bol barón Peter Révai (Révay, resp. Peter de Rewa), príslušník vznešeného rodu, župan Turčianskej stolice a vzdelaný šľachtic, narodený na hrade Sklabiňa. Révai je autorom výnimočného diela, zameraného na uhorskú kráľovskú korunu – rozpravy DE SACRAE CORONAE REGNI HUNGARIAE Ortu, Virtute, Victoria, Fortuna. Rozprava po prvýkrát vyšla v Augsburgu v roku 1613, neskôr sa dočkala ďalších vydaní. Peter Révai zomrel pri výkone svojej funkcie v Trenčíne 4. júna 1622.

Dielo Petra Révaia o uhorskej korune, neskoršie vydanie

        
Korune krátko po jej umiestnení v Trenčíne prisahal korune vernosť najprv magistrát mesta Trenčín a neskôr, 14. apríla 1622 aj meštianstvo. Koruna bola v Trenčíne dočasne uložená tri mesiace. Z Trenčína ju vyslanci Ferdinanda II. odniesli 6. júla 1622. Náklady mesta Trenčín, súvisiace so strážením koruny a pobytom jej ochrancov presiahli 200 zlatých. Richtárom Trenčína bol v tomto čase Michal Leszenyey a županom Trenčianskej stolice Gašpar Ilešházi (Illésházy), ktorý vlastnil Trenčiansky hrad, na ktorom aj býval. Zaujímavosťou je, že dcéra Gašpara Ilešháziho a Heleny Thurzo – Katarína – sa v roku 1632 vydala za Petra Betlena, ktorý bol synovcom v tom čase už mŕtveho Gabriela Betlena.

            Gašpar Ilešházi                                         Trenčín na konci 16. storočia

Opis koruny:

Koruna sa skladá z troch častí – grécka koruna („corona graeca“ – obvodová časť), latinská koruna („corona latina“ – centrálna, krížová časť) a vrcholový krížik (oveľa mladší). O dôvode, prečo je vrcholový krížik naklonený, existuje viacero teórií, zrejme však ide o dôsledok násilnej manipulácie.
Grécka koruna je vlastne čelenka s gréckymi nápismi, ktorá bola v kontakte s hlavou panovníka. Je zhotovená zo zlatého plechu ozdobeného emailovými platničkami s motívmi svätých, archanjelov a kráľa Gejzu I., perlami a polodrahokamami. Na čelenke je pripevnených 8 štítkov, striedavo trojuholníkového a polkruhového tvaru; v ich strede sa nachádza polkruhová doštička s motívom Krista Svetovládcu. Po stranách z koruny visia zlaté retiazky (pendílie), ozdobené drahokamami.
Latinská koruna tvorí kríž zo zlatého plechu nad temenom hlavy panovníka. Na ramenách kríža sa nachádza osem platničiek s vyobrazením apoštolov a latinskými nápismi. Vrcholový krížik nasadá na najväčšiu, centrálnu platničku s motívom Krista.
Tvar koruny je mierne eliptický, s rozmermi 204 x 216 mm; jej rozmery sú väčšie než priemerná ľudská hlava. Hmotnosť koruny je 2056 g.

Koruna v Trenčíne dnes:

Jedinečnými a autentickými predmetmi, ktorý sú spojené s uhorskou kráľovskou korunou, sú dva historické obrazy zo 17. storočia, ktoré Trenčianske múzeum v Trenčíne vystavuje na Trenčianskom hrade. Ich centrálnym motívom je práve uhorská koruna, ktorá je obkolesená deviatimi znakmi historických území Uhorska, nad ktorými sa nachádza znak Uhorského kráľovstva.
V Štátnom archíve Trenčín sa nachádzajú archívne dokumenty, opisujúce udalosti z roku 1622; v knižnici Trenčianskeho múzea v Trenčíne je tiež uložený rukopis dejín Trenčína a Trenčianskeho hradu od Jozefa Kamina z roku 1876, ktorý si túto udalosť rovnako nenechal ujsť.
V týchto dňoch v Trenčíne vzniká aj replika uhorskej kráľovskej koruny, ktorú vďaka spolupráci s jej zhotoviteľmi budú môcť návštevníci Trenčianskeho múzea v Trenčíne v lete 2022 uvidieť aj na Trenčianskom hrade.

Obrázok vľavo: Obraz s motívom uhorskej kráľovskej koruny zo 17. storočia, vystavený na Trenčianskom hrade

Obrázok vpravo : Záznam o uložení koruny v meste Trenčín, © Štátny archív Trenčín

Záznam o uložení koruny v meste Trenčín v rukopise J. Kamina
© Trenčianske múzeum v Trenčíne

Zaujímavosti:

1) O veku koruny sa vedú špekulácie; napriek jej označeniu ako „Svätoštefanskej“ ju prvý uhorský kráľ, sv. Štefan (997-1038), na hlave zrejme nikdy nemal. Väčšina odborníkov sa domnieva, že koruna ako celok pochádza pravdepodobne z 12. storočia, hoci niektoré jej časti sú staršie.
2) V dejinách Uhorska bolo korunou korunovaných viac ako 50 kráľov, posledným z nich bol Karol IV. v roku 1916.
3) Koruna sa počas stáročí viackrát ocitla mimo Uhorska, po porážke maďarskej revolúcie bola dokonca nejaký čas zakopaná v zemi pri dnešnej Oršove v Rumunsku.
4) V minulosti bola korune prisudzovaná nadpozemská moc (koncept svätosti koruny).
5) V roku 1945 korunu z dôvodu ochrany pred sovietskou armádou odviezli do USA, kde bola uchovávaná v pevnosti Fort Knox, a to až do roku 1978, kedy bola Maďarsku vrátená.

Obrázok vľavo: Mária Terézia (1740 – 1780) s uhorskou korunou

Obrázok vpravo: František Jozef I. (1848 – 1916) s uhorskou korunou

Zdroje obrázkov:

Trenčianske múzeum v Trenčíne

Štátny archív v Trenčíne

Hungaricana

Europeana

www.hirado.hu

www.kafkadesk.org

Pozn. Niektorí autori nie sú v opisoch jednotlivých udalostí či údajov jednotní, vychádzame buď z originálnych prameňov alebo z prác relevantných odborníkov, napriek tomu sa však nedajú vylúčiť menšie nezrovnalosti v publikovaných informáciách, ktoré ich autori čerpali z rozdielnych zdrojov.

JUDr. Mgr. Tomáš Michalík, PhD.
Trenčianske múzeum v Trenčíne
zástupca riaditeľa