Konferencia "700. výročie úmrtia Matúša Čáka Trenčianskeho (1321 - 2021)"

Udalosť, na ktorú sa dlho a netrpezlivo čakalo – tak možno charakterizovať zhromaždenie vedeckých pracovníkov pri príležitosti 700. rokov od úmrtia samozvaného „Pána Váhu a Tatier“, Matúša Čáka Trenčianskeho (cca 1260 – 18.3.1321).

Konferenciu zorganizovanú Trenčianskym múzeom v Trenčíne v spolupráci s Trnavskou univerzitou v Trnave otvoril a moderoval JUDr. Mgr. Tomáš Michalík, PhD., zástupca riaditeľa múzea.

Nasledovali príhovory riaditeľa múzea Mgr. Petra Martiniska a dekana Trnavskej univerzity doc. Dr. phil. Erika Hrnčiarika.

Riaditeľ vo svojom príhovore privítal prítomných. Poukázal na význam osobnosti M. Čáka, ktorá presahuje hranice Trenčína, Trenčianska i samotného Považia. Pripomenul aktivity múzea, ktoré sa realizovali počas celého roka 2021: „Pri tejto príležitosti si múzeum naplánovalo mnoho podujatí, ktorými prezentovalo Matúša Čáka verejnosti, či už to boli rôzne víkendové podujatia pre rodiny s deťmi, nočné prehliadky, vydanie suvenírovej eurobankovky s podobizňou Matúša Čáka, otvorenie novej expozície „Pán Váhu a Tatier“, výpožička kópie hermy z Maďarského národného múzea, ktorá sa symbolicky v podobe kópie do Trenčína vrátila po 209 rokoch".

Dekan Trnavskej univerzity vo svojom príhovore vyslovil, že je mesmierne hrdý, že sa Katedra histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave podujala spoluorganizovať konferenciu venovanú 700. výročiu úmrtia Matúša Čáka Trenčianskeho. Teší ho, že pod vedením prof. Marsinu katedra vychovala silnú generáciu historikov venujúcich sa výskumu stredoveku. 

Tomáš Michalík v úvode ohlásil drobné zmeny v programe, a zároveň požiadal prítomných o minútu ticha za zosnulého profesora Richarda Marsinu, významného slovenského medievalistu, ktorý sa mal pôvodne aktívne zúčastniť konferencie.

Nasledovali prednášky zúčastnených významných slovenských historikov a osobností, ktorí sa zaraďujú medzi expertov na stredovek. Témy prednášok sa týkali politickej situácie a hospodárskych pomerov v čase vládnutia Matúša Čáka, osobnosti Matúša, rodu Čák, alebo vývoja spoločnosti v dobe Matúša z pohľadu archeológie.

Mgr. Jakub Palko (Katedra slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave) vo svojom príspevku Matúš II. a Peter I. Čákovci v službách kráľa Štefana V. načrtol vzostup rodu Čákovcov pred samotným Matúšom III.  Čákom – Trenčianskym. Pre lepšie pochopenie prednášky pripojil stručnú genealógiu trenčianskej vetvy rodu Čák. Udalosti rokov 1264 – 1283 vykreslil na základe rakúskych dobových letopisov.

Mgr. Alena Macková predniesla príspevok Spoločensko-politická situácia v prvej štvrtine 14. storočia – Matúš Čák Trenčiansky. Poukázala na upadajúcu moc kráľa a snahy europeizovať Uhorsko po vymretí domácej dynastie Arpádovcov v roku 1301. Priblížila boje o uhorský trón, kandidátov naň a vyzdvihla úlohu Svätej stolice a jej ďalekosiahle intervencie v prospech mladistvého neapolského princa Karola Róberta z Anjou. Poukázala na bitku pri Rozhanovciach (1312) ako na konfrontáciu medzi táborom Matúša Čáka a Karola Róberta I.

Zápoleniu uhorskej oligarchie v kráľovstve sv. Štefana na príklade pánov z Köszegu a rodu Čák venoval vo svojom príspevku pozornosť PhDr. Vladimír Vlasko, PhD. (Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied v Bratislave). Historik poukázal na skutočnosť, že oligarchia predstavovala kolektívne úsilie členov toho-ktorého šľachtického rodu obohatiť sa čo najviac na kráľovských majetkoch a hrať prím v mocenských bojoch.

Komparáciou dvoch oligarchických skupín v uhorskom kráľovstve začiatku 14. storočia sa zaoberal Mgr. Dominik Blanár, PhD. (Katedra slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave). v príspevku Omodejovci a Matúš Čák Trenčiansky, vzájomný vzťah dvoch mocenských „hornouhorských“ dobových predstaviteľov oligarchie / podobnosti, špecifiká a rozdiely pôsobenia významnej vetvy Abovcov, Omodejovcov a Matúša Čáka Trenčianskeho.

Po prestávke prišiel na rad druhý blok prednášok otvorený spoločným príspevkom doc. PhDr. Zuzany Lopatkovej, PhD. a Mgr. Radoslavy Ristovskej, PhD. (Katedra histórie Trnavskej univerzity v Trnave) nazvaným Matúš Čák Trenčiansky v Notíciách Mateja Bela.

K pojmu Matúšova zem sa obšírne vyjadrila PhDr. Veronika Nováková, PhD. (MV SR, Štátny archív v Nitre, pracovisko Archív Šaľa) v príspevku Matúšova zem – vymedzenie a vývoj pojmu.

Nasledovala diskusia a po nej pozval moderátor konferencie prednášajúcich na prehliadku Trenčianskeho hradu, ktorým hostí sprevádzal historik Mgr. Vladimír Pinďák. Po ukončení prehliadky nasledoval raut pre pozvaných hostí.

Počas nasledujúceho dňa, 24. septembra, pokračovala konferencia príspevkom Vybrané aspekty z hospodárstva Trenčianskej župy začiatkom 14. storočia. Mgr. Michal Franko, PhD. (Katedra histórie Trnavskej univerzity v Trnave) referoval o reformách Karola Róberta I., pričom sa konkrétne zameral na výsady mesta Trenčín, obchodníkov a remeselníkov.

Archeológ Trenčianskeho múzea Mgr. Juraj Malec, PhD. vystúpil s príspevkom Sídlisková situácia na Považí v období Matúša Čáka Trenčianskeho. Z časových dôvodov sa sústredil na oblasť v bezprostrednej blízkosti mesta Trenčín (19 sídel). J. Malec prezentoval i nedávny archeologický výskum v Kľúčovom, pri ktorom boli odkryté vzácne nálezy (ostrohy, keramika) zo stredoveku.

Zaujímavým bol referát od PhDr. Martina Štefánika, PhD. (Historický ústav Slovenskej akadémie vied) Reformy Karola Róberta v Uhorsku v dvadsiatych rokoch 14. storočia. Karol Róbert z Anjou v snahe pozdvihnúť hospodárstvo kráľovstva nechal raziť zlaté uhorské florény a založil kremnickú mincovňu. Húževnatosť tohto panovníka-cudzinca viedla ku hospodárskemu pozdvihnutiu predtým vojnami oligarchov rozvráteného Uhorska.

Tretí blok príspevkov mal uzatvoriť doc. Mgr. Miloš Marek, PhD. (Katedra histórie Trnavskej univerzity v Trnave). Z dôvodu jeho neprítomnosti referovala o Konsolidácii pomerov na Slovensku po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho Mgr. Alena Macková (Katedra histórie Trnavskej univerzity v Trnave).

Posledný blok prednášok mal pokračovať referátom o Benediktínskom opátstve na Skalke a Matúšovi Čákovi Trenčianskom. Viliam Zemančík, SLL. (Pápežské slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme) nebol prítomný, preto jeho príspevok prečítala Mgr. Mária Letzová (Katedra histórie Trnavskej univerzity v Trnave).

Veľmi podrobne podal Najnovšie poznatky o stavebných aktivitách Čákovcov na slovenských hradoch Ing. arch. Martin Bóna, PhD. Predstavil jedenásť hradných lokalít v moci alebo pod vplyvom Matúša Čáka Trenčianskeho. V prípade Uhrovca, ktorý mladý Matúš získal domnelou výmenou, je dokázateľná prístavba objektu s cisternou a prístavba traktov. Malý hrad Hrušov neďaleko Topoľčian získal Matúšov strýko, Štefan Čák. Príslušný objekt pravdepodobne strážil cestu spájajúcu Ponitrie s Požitavím. Stavebné aktivity Čákovcov sú spájané aj so Živánskou vežou v katastri Jedľových Kostolian. V prípade Trenčína (Matúš  Čák tu sídlil od roku 1296) je dokázanou aktivitou opevnenie podhradia, uskutočnené v rokoch 1298 – 1312. Ako ďalšie príklady M. Bóna uviedol Tematín, Beckov, Oponice, Gýmeš, Topoľčany, Revište a Šášov.

Konferenciu možno záverom hodnotiť ako veľmi prínosnú a úspešnú, čoho svedectvom sú nielen prednesené kvalitné vedecké príspevky, ale aj vyjadrenia z radov obecenstva a samotných prednášajúcich.

Príspevky z konferencie budú zverejnené v plánovanom zborníku múzea, ktorý vyjde v nasledujúcom roku.

Celá konferencia je zaznamenaná aj vo video zázname: Konferencia Trenčiansky hrad (zastupitelstvo.sk).