Archeológovia na Trenčianskom hrade odkrývajú gotickú kryptu z 15. storočia

Archeológovia na Trenčianskom hrade odkrývajú gotickú kryptu z 15. storočia

Na Trenčianskom hrade počas posledných augustových dní prebieha priamo pred očami návštevníkov archeologický výskum.  Archeológovia Trenčianskeho múzea v Trenčíne postupne odkrývajú podzemnú kryptu v gotickej Panskej kaplnke nachádzajúcej sa medzi Matúšovou vežou a Zápoľských palácom. Kaplnku nechala postaviť majiteľka hradu Barbora Celjská pri prestavbách hradu v 15. storočí pre duchovné potreby obyvateľov hradu.

Krypta, ktorá sa nachádza pod oltárnou časťou kaplnky, bola doposiaľ ukrytá pod povrchom a mnohí návštevníci o jej existencii netušili. Dnes majú možnosť byť priamo prítomní pri výkopoch a na vlastné oči vidieť, ako vyzerá archeologický výskum v teréne.

„O existencii krypty vieme už z dochovaných dokumentov z 50. rokov 20. storočia, kedy na hrade prebiehali prvé výskumy a rekonštrukčné práce. Informácie sú však veľmi strohé, preto dnes realizujeme archeologický výskum, ktorý nám, veríme, prinesie cenné informácie, z ktorých budeme vychádzať pri prípadnej rekonštrukcii hradnej kaplnky,“ uvádza riaditeľ Trenčianskeho múzea v Trenčíne Mgr. Peter Martinisko. 

Trenčiansky hrad čakajú v nasledujúcich rokov výrazné rekonštrukcie viacerých objektov v rámci projektu Európske hlavné mesto kultúry 2026. Zrekonštruovaná bude Hodinová veža, dolné nádvorie, Jeremiášova bašta aj Zápoľského palác. Panská kaplnka, ktorá je po zrútení gotickej klenby v začiatkoch 19. storočia ruinou, na svoju obnovu ešte len čaká. Trenčianske múzeum má však v pláne jej pôvodný stav obnoviť, opäť ju dobudovať a sprístupniť verejnosti. Prebiehajúci archeologický výskum je jedným z prvých krokov, ktorý je pre uskutočnenie týchto zámerov potrebný.

Archeológ Trenčianskeho múzea v Trenčíne Mgr. Juraj Malec, PhD., ktorý vedie samotný výskum, približuje postup prác: „Spravili sme sondu pri severnom okraji lode pred oltárnou časťou, kde sme odkryli vstup do krypty. Vedie do nej pôvodné tehlové schodisko, to však bolo v druhej polovici 20. storočia nešetrne zasypané stavebným odpadom. Vyčistili sme priestor schodiska a dostali sme sa na úroveň podlahy samotnej krypty. Priestor krypty bol taktiež zasypaný stavebnou suťou, tú postupne odstraňujeme, aby sme odkryli pôvodné povrchy zo 16. storočia.“

Vstup do krypty sa nachádza pred oltárnou časťou, krypta pokračuje smerom k severnej stene kaplnky. Jej vnútorný priestor je vysoký približne 2 metre, pôdorys kaplnky má rozmery 2,70 x 2,90. V minulosti slúžila na uloženie truhiel so zosnulými, aktuálne sa však ľudské ostatky v týchto priestoroch nenašli.  

„V stavebnej suti, ktorým bola krypta zasypaná, sme našli keramické črepy z obdobia stredoveku.  Okrem pôvodnej podlahy krypty sme zachytili aj spevnenú pochôdznu vrstvu, ktorá je ešte staršia ako tehlová podlaha krypty, pravdepodobne pochádza z 13. storočia. Schodisko, podlaha aj klenby krypty sú tehlové a na niektorých tehlách nachádzame znak, ktorý sa javí ako kríž, prípadne ako zlomený meč. Všetky nálezy budú ešte dôsledne preskúmané,“ opisuje aktuálne nálezy  archeológ Trenčianskeho múzea v Trenčíne Mgr. Juraj Malec, PhD.

Archeologické práce budú pokračovať v druhej polovici septembra a ich súčasťou bude komentovaná prehliadka pre návštevníkov Trenčianskeho hradu samotnými archeológmi. Po ukončení výskumu Trenčianskemu múzeum kryptu zastabilizuje a plánuje jej sprístupnenie pre verejnosť.

Fotogaléria

8 fotografií