Zo života starých trenčianskych spolkov - Spolok trenčianskeho Orla

Spolok trenčianskeho Orla dotváral kolorit mesta v medzivojnovom období športovými cvičeniami, prednáškami a divadelnými predstaveniami.

V rokoch 1923 – 1928 bol Orol najsilnejšou telovýchovnou organizáciou na Slovensku. V roku 1938 bol nariadením vlády rozpustený a jeho majetok prešiel do správy Hlinkovej gardy.

Dôležitým spolkom, snažiacim sa o pozdvihnutie kultúrneho a športového života v našom meste bolo založenie jednoty Orla ako spolku katolíckej mládeže.

Orol dostal svoje pomenovanie podľa slovinského vzoru - organizácie, ktorú viedol Dr. Ján Evangelista Krek (1865 – 1917), slovinský politik, kňaz a spisovateľ. Jednoty Orla vznikali postupne od roku 1909 a koncentrovali sa najmä v oblasti Moravy, kde v tomto roku vzniklo až 34 spolkov Orla, predovšetkým v regióne Valašska.

Na Slovensku vznikali od roku 1919 a boli podriadené celoštátnemu ústrediu v Brne. Prvú orolskú telocvičnú jednotu na Slovensku založili františkáni vo februári 1919 v Malackách, nasledovalo Nové Mesto nad Váhom, Ružomberok a Trenčín. Medzi hlavné orolské zásady patrilo svedomite si plniť povinnosti vyplývajúce zo svojho postavenia a povolania a obetavo si plniť povinnosti voči rodine.

Trenčiansky Orol založil vtedajší kaplán Andrej Marsina a jeho ustanovujúce zhromaždenie sa uskutočnilo v hoteli Alžbeta 10. augusta 1919 o tretej hodine popoludní, za veľkého záujmu trenčianskej verejnosti. Andrej Marsina pôsobil vo funkcii krajinského tajomníka Orla a snažil sa o začlenenie všetkých katolíkov do tohto spolku. Protektorom trenčianskej orolskej jednoty sa stal trenčiansky farár - opát Rudolf Misz, na čele celoslovenského Orla stál Andrej Hlinka.

Náčelníčkou trenčianskeho Orla, ktorý patril do „Dolnopovažskej orolskej župy“ bola Helena Gáťová, náčelníkom Stanislav Ullman a jednateľom Msgr. Andrej Marsina. Miestom stretávania „orlov a orlíc“ bol Katolícky dom v Trenčíne (dnešná Hviezda), tu sa konali aj akadémie, prednášky, slávnostné cvičenia Orla a nácviky športových vystúpení.

 Sprievod cvičeniek Orla, 30-roky 20. storočia. Foto: archív autorky

Keďže Orol predstavoval nielen telovýchovný spolok, medzi hlavné programy zletu patrili okrem telocvičných či ľahkoatletických závodov aj slávnostné omše, kázne a divadelné predstavenia. Plesy a zábavy Telovýchovnej jednoty Orla boli medzi trenčianskou verejnosťou mimoriadne obľúbené a navštevované početným publikom. Spolok mal podporu katolíckeho týždenníka Trenčan, ktorý pravidelne uverejňoval správy o činnosti trenčianskeho Orla. Ten dával o sebe vedieť množstvom prednášok, akadémií, hudobných a divadelných predstavení a nechýbal na žiadne významnej slávnosti, konanej v našom meste. Bol v tomto smere veľmi aktívny a svojou viazanosťou predovšetkým na cirkevné sviatky si ochotníci zabezpečili aj širokú divácku základňu, najmä zo strany katolíckych veriacich. Orol počas 20 rokov svojej existencie zahral 64 hier, niekoľko baletných predstavení a pašiových hier, ktoré sa uvádzali v hoteli Tatra, v meštianskej škole a v Ústave školských sestier. Napríklad 18. apríla 1926 usporiadal Orol slávnostnú akadémiu v hoteli Tatra, o ktorej sa pochvaľne zmieňovali aj noviny Trenčan z 24.4.1926 ... „ vybraný, krásny telocvičný program, výstupy cvičiacich, dokonalé presné cviky, kruhové tance, taktiež odvážne a majstrovské cvičenie na hrazde a bradlách vyvolávalo stály búrlivý potlesk prítomných, obdiv odborníkov a uznanie od konkurenčných telocvičných spolkov. Sláva a vďaka Orlu za túto utešenú akadémiu“.

Náčelníčka trenčianskeho Orla Helena Gáťová. Foto: archív autorky

Pre „orlov a orlice“ bol charakteristický orolský kroj, ktorého základom boli spolkové farby modrá a biela. Orlice nosili biele alebo bledomodré blúzky, modré sukne a k tomu tmavé pančuchy alebo biele ponožky a dobrovoľnými prvkami bola čapica v tvare lodičky s orlím perom.

V rokoch 1923 – 1928 bol Orol najsilnejšou telovýchovnou organizáciou na Slovensku, počet jeho členov sa odhadoval na 27 804, čo bolo viac ako v Sokole, ktorý bol ideovou protiváhou Orla ( spolky boli v konkurenčnej pozícií a odlišovali sa náboženským presvedčením, ale náplň práce mali v podstate totožnú ). V telovýchovnej činnosti Orla dominoval najmä nácvik povinných prostných, cvičenie na náradí, atletika a športové hry. K najvýznamnejším orolským akciám patrili zlety, prvý sa uskutočnil v roku 1928 v Bratislave, nasledovala Nitra v roku 1933 a nakoniec v roku 1938 Žilina. Orolské zlety boli najväčšími celoštátnymi telovýchovnými podujatiami.

Cvičenie diskom, slávnosti Orla, Trenčín 1931. Zdroj: Katolícke Slovensko. Trnava, 1933

Požehnanie orolskej zástavy, Trenčín 1920. Zdroj: Katolícke Slovensko. Trnava, 1931

Všetky orolské jednoty podľa vládneho nariadenia zanikali postupne už od októbra 1938 a ich členstvo prešlo do iných organizácií. Jedným z dôvodov, ktoré vláda uviedla, bolo zamedzenie rušenia verejného poriadku. Vládne nariadenie zakazovalo používanie odznakov, rovnošiat a akýchkoľvek symbolov a vonkajších znakov, ktoré naznačovali príslušnosť k zakázaným spolkom.

Jedinou telovýchovnou organizáciou od 17.12.1938 sa stala Hlinkova garda a správa všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku Orla prešla do správy Hlinkovej gardy.

Spolok Orla v Trenčíne bol oficiálne rozpustený nariadením vlády Slovenskej krajiny zo dňa 5.12.1938.

Pramene: Dobová regionálna tlač Trenčanské noviny 1919 – 1924, Trenčan 1926 – 1938, Slovák 1938.

Katolícke Slovensko 833 – 1933. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1933.

Text: Alica Krištofová, Knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne