Vedeli ste že...? Pri archeologickom výskume na Trenčianskej Brezine sa našlo aj sklo?

Vedeli ste že...?

Pri archeologickom výskume na Trenčianskej Brezine v Čerešňovom sade sa našlo aj sklo?

Sklo je pre svoje vlastnosti (ako napr. plastické tvarovanie) vhodným materiálom k remeselnej práci, čo bolo známe už v období laténu. Zručnosť a znalosť farbenia skla v tomto období dosahovala takej úrovne, že remeselník vedel vytvoriť prakticky akúkoľvek farbu skla. Za najťažšiu farbu na výrobný proces sa považuje kobaltovo modrá zložená z oxidu Co (kysličník kobaltu), ktorú vidno na fotografii. Sklo sa našlo v žiarovom hrobe a počas rituálu prešlo vysokou teplotou. Preto nevieme určiť, čo presne z neho bolo vyrobené.

Sklenený nález bol pokrytý vrstvou zeminy a iných nečistôt. Tieto zložky z danej archeologickej vrstvy nepatria k sklenenému materiálu a sú mechanického pôvodu. Označujeme ich ako anorganické a organické nečistoty. Za anorganické nečistoty považujeme piesok, ílovité nečistoty a železité škvrny. Ako sme spomínali vyššie, viažu sa na sklo mechanicky a preto je možné a priam žiadúce ich očistiť. Tým sa odkryje aj pôvodný povrch skla. Ich odstránenie z povrchu považujeme za potrebné aj kvôli zachovaniu historického materiálu, z dôvodu zadržiavania vlhkosti a následnou reakciou na skle. Hrubé anorganické nečistoty sa odstraňujú za vlhka. Ak sú krusty suché a tvrdé je nutné ich zvlhčiť roztokom vody a etanolu, ktorý reaguje pomalšie. Čistenie za mokra je možné urobiť ponorením celého nálezu alebo ho lokálne vlhčiť. V našom prípade sme tieto techniky striedali.

Na druhej strane sú organické zbytky, ktoré pochádzajú z pôvodného obsahu: premeny mikroorganizmov, kosti, časti rastlín, chlpov. Ako vidíme na fotografii (snímok z mikroskopu), nachádzajú sa v dutinách a priehlbinách nálezu. Dokumentácia a odobratie vzoriek k analýze je v tomto prípade nutná. Výsledky sa dajú porovnávať z inými lokalitami a poukazujú na historické súvislosti a zvyky.    

Pri odstraňovaní nečistôt z archeologického skla sa volí taký spôsob mechanického či chemického čistenia, ktorý do veľkej miery zaistí a zachová pôvodný materiál aj vrátane koróznych vrstiev. Čo sa týka keltského skla, je veľmi kvalitné a zvyčajne nepodlieha korózii.

Literatúra:

ROHANOVÁ, D. - ŠIMKOVÁ, V.: Nečistoty a korozní produkty na archeologickém skle a jejich případné odstranění, 2011.

DAVISON, S.: Conservation and Restoration of Glass, 2003, Dostupné na internete:   https://www.academia.edu/3386155/Conservation_and_Restoration_of_glass_Sandra_Davison.

Autor: Mgr. Viktória Dundová

Fotografie: Mgr. Viktória Dundová