Salzburská kronika

Klenotom našej muzeálnej knižnice je aj pôvodné vydanie Salzburskej kroniky z roku 1666, doplnené množstvom drevorezových a medirytinových ilustrácií. Kroniku vlastnila Elisabeth von Lónyay, príslušníčka starobylého šľachtického rodu, ktorej heraldický exlibris, vytvorený na objednávku nemeckým heraldikom Ernstom Krahlom, je ozdobou tejto tlače.     

   Salzburgische Chronica ... Salzburg, 1666.

Salzburská kronika bola prvou nemeckou kronikou o dejinách Salzburgu, ktorú zostavil rakúsky historik a právnik Franz Dückher von Hasslau (1609 – 1671), príslušník starej salzburskej šľachty. Kronika detailne zachytáva dejiny mesta a opisuje všetky významné udalosti, ktoré sa v meste odohrali, podáva prehľad biskupov a arcibiskupov Salzburskej diecézy vrátanie vyobrazenia erbov. Franz Dückher pracoval na zostavovaní kroniky už v roku 1640 a od roku 1662 sa venoval výlučne jej písaniu a štúdiu  archívnych dokumentov.

Hotové dielo venoval salzburskému arcibiskupovi, ktorým v tom čase bol gróf Guidobaldo Thun-Hohenstein 1616 – 1668). Bol príslušníkom šľachtickej rodiny pôvodom z Trenta, ktorý svoju kariéru začal v roku 1633 ako kanonik salzburskej katedrály, v roku 1654 bol zvolený za arcibiskupa, v roku 1666 za biskupa a v roku 1667 ho pápež Alexander VII. vymenoval za kardinála. Guidobaldo Thun-Hohenstein bol známy ako milovník večierkov, ceremónií a skvelý hostiteľ, ale zároveň aj ako veľkorysý muž, za ktorého éry boli dokončené mnohé historické pamiatky Salzburgu. Franz Dückher dlhé roky pôsobil v jeho službách vo funkcii dvorného a komorného radcu.

Salzburský arcibiskup Guidobaldo Thun-Hohenstein (1616 – 1668 ), zdroj: Wikipedia

Autorova dedikácia salzburskému arcibiskupovi

Kroniku vydal v roku 1666 rodák zo Salzburgu, kníhtlačiar Johann Baptist Mayr (1634 – 1703), ktorý zároveň pôsobil ako mestský notár. V roku 1668 získal privilégium dvorného a univerzitného kníhtlačiara a ako prvý dostal aj povolenie na tlač novín v Salzburgu a okolí. O niekoľko rokov neskôr už ako úspešný  a vplyvný vydavateľ si otvoril kníhtlačiarsku dielňu aj v Ľublane, ktorá existovala až do roku 1730 a zameriavala sa na vydávanie latinských, slovinských a nemeckých diel. Svoju tlačiareň v Salzburgu viedol J. B. Mayr až do svojej smrti v roku 1703, kedy firmu prevzal jeho syn Johann Josef a po ňom jeho dcéra Anna Viktória.

Súčasťou Salzburskej kroniky sú kvalitné drevorezové  a medirytinové ilustrácie, ktorých autorom je významný nemecký grafik a rytec Georg Andreas Wolfgang (1631 – 1716), pôvodne vyučený zlatník, ktorý sa preslávil predovšetkým alegorickými ilustráciami, portrétmi a biblickými zobrazeniami. Je známy aj ako prvý umelec v Augsburgu, ktorý použil techniku mezzotinty.

Ukážka medirytinovej ilustrácie, autor Georg Andreas Wolfgang (1631 – 1716)

Ozdobou tejto vzácnej tlače je aj heraldický exlibris šľachtičnej Elisabeth von Lónay, príslušníčky starobylého uhorského rodu, ktorého počiatky siahajú až do 13. storočia. Exlibris pre ňu na objednávku vytvoril nemecko-rakúsky umelec a heraldik Ernst August Krahl (1858 – 1926), ktorý je okrem iného aj autorom albumu erbov Moravského panstva a erbovej siene Umeleckohistorického múzea vo Viedni. Navrhol exlibrisy pre mnohých príslušníkov rakúskych šľachtických rodov a jeho heraldické značky bohaté na detaily sa vyznačovali kvalitným vypracovaním.

Heraldický exlibris vytvorený pre Elisabeth von Lónyay.

Salzburská kronika je pozoruhodným dielom, v ktorom sa spojila autorova snaha podať hodnoverné informácie a zachytiť významné dejinné udalosti, šikovnosť a zručnosť kníhtlačiara a umelecké majstrovstvo rytca, ktoré zaraďujú toto dielo medzi knižné klenoty 17. storočia.

Zdroj:

Historický fond knižnice Trenčianskeho múzea v Trenčíne

Wurzbach, Constant von. Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich. 45.Wien, 1882.

Instituto della Enciklopedia Italiana Treccani (on-line)

Text: Alica Krištofová, Knižnica Trenčianskeho múzea v Trenčíne