PRIPOMÍNAME SI PHDR. VIERU ÁBELOVÚ

Viera Ábelová

Narodila sa v Bratislave, väčšiu časť svojho života však prežila v meste Trenčín. Jej otec, lekár Jozef Vrla (* 1901 – † 1958) pochádzal z Nemšovej a popri svojej práci sa zaujímal o ovocinárstvo: v Slovenskom národopise vyšiel (1959) jeho taktiež pre etnografiu podnetný príspevok Ľudové názvy sliviek na západnom Slovensku. V. Vrlová zmaturovala na trenčianskom gymnáziu: následné vysokoškolské štúdium národopisu v kombinácii s literárnou vedou na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského úspešne absolvovala v roku 1955. Jej pôsobenie v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave nemalo dlhé trvanie, po vydaji sa vrátila do Trenčína. Od roku 1963 až do svojho odchodu na dôchodok v roku 1988 pracovala ako etnografka Trenčianskeho múzea v Trenčíne.

S plnou vervou sa pustila do akvizičnej činnosti, nadväzujúc na svojich predchodcov J. Mjartana a J. Hanušina. Výraznou mierou obohatila múzejné fondy, zaviedla evidenciu v podobe lístkového dokumentačného katalógu a odborne popísala, utriedila i spracovala predmety starého zbierkového etnografického fondu. Jeho doplnením o niekoľko tisíc predmetov sa V. Ábelová neodškriepiteľne zaslúžila o zachovanie hodnôt ľudovej kultúry na území zbernej oblasti múzea. V mnohých smeroch unikátnu akvizíciu predstavuje súbor 700 modrotlačových foriem rôznych veľkostí a tvarov z bývalej farbiarskej dielne rodiny Fojtíkovcov z Bánoviec nad Bebravou, získaný pre múzeum v roku 1969. (Časť z neho mohla široká verejnosť naposledy vidieť na etnografickej výstave Čaro modrého sveta v októbri 2017 až v januári 2018.)

Výskum ľudového odevu na strednom Považí začala v dovtedy výskumníkmi takmer nepovšimnutej východnej časti územia okresu Trenčín. Podarilo sa jej zrevidovať tvrdenie Ľ. Reichlovej-Kuchárikovej, ktorá v publikácii Dejiny kroja (1942) bez akýchkoľvek relevantných dôkazov uvádza, že tradičný ľudový odev nosený v Malých Stankovciach a okolí je totožný s odevom noseným v Trenčianskej Teplej. Bádanie odevu pokračovalo v celej oblasti stredného Považia, akiste s ambíciou samostatného monografického spracovania. Tento cieľ nebol z dôvodu plnenia iných úloh napokon zrealizovaný – i keď sa podarilo uskutočniť (1986) väčšiu výstavu, ku ktorej vyšiel prehľadný katalóg.

V. Ábelová sa upriamila na svedomitý výskum ľudových jedál a ich zložiek. Z jej bibliografie je zreteľné, aký veľký kus práce na tomto úseku národopisu v regióne vykonala. Škoda, že povedomie o jej bádateľských výstupoch je v našom regióne veľmi nízke: takmer žiadna z tunajších, neskôr vydávaných obecných monografií sa na ňou nahromadené, pre etnografov nedoceniteľné poznatky neodvoláva.

Normalizačné roky nezostali pre V. Ábelovú bez problémov: jej manžel, známy trenčiansky výtvarník Svetozár Ábel (*1929 –†1986) sa totiž angažoval v obrodnom procese. Naďalej však mohla uskutočňovať terénne výskumy v obciach na okolí Trenčína. Medzinárodný seminár s názvom Seminarium ethnologicum VII v septembri 1974, ktorého spoluorganizátorom Trenčianske múzeum bolo, predstavoval pre V. Ábelovú vítanú príležitosť nadviazania a utuženia pracovných i priateľských kontaktov so zúčastnenými domácimi a zahraničnými študentmi národopisu, vedeckovýskumnými a múzejnými pracovníkmi. Metodicky a odborne tu viedla pracovný kolektív zameraný – ako inak – na výskum tradičnej ľudovej stravy.

Autorskými expozíciami (napr. dnes už nejestvujúcej expozície zameranej na ľudovú kultúru v niekdajšej muzeálnej izbe v kúpeľoch Trenčianske Teplice a medzičasom viackrát reinštalovanej expozície ľudového odevu v Podjavorinskom múzeu v Novom Meste nad Váhom) a výstavami (trenčianskej keramiky, praslíc či odevu) V. Ábelová zviditeľňovala národopisný fond múzea, poukazujúc na jeho rôznorodosť. Počas vydávania Vlastivedného zborníka Múzea a hradu v Trenčíne (1969 – 1972) fungovala ako členka redakčnej rady. Spolupracovala so Slovenskou národopisnou spoločnosťou (ktorú spolu s inými etnografmi v roku 1958 zakladala), Kysuckým múzeom v Čadci a Záhorským múzeom v Skalici. S kolegyňou, etnografkou PhDr. Drahomírou Pillovou zo Západoslovenského múzea v Trnave spracúvala v rámci štátnej výskumnej úlohy výskyt trenčianskej keramiky v slovenských múzeách. Podieľala sa i na výskume celoslovenského významu – Etnografickom atlase Slovenska, pre ktorý spracovala lokalitu Horná Súča.

Aj po odchode do penzie v roku 1988 udržiavala kontakty s Trenčianskym múzeom a rada sa stretávala s bývalými kolegami, čoho svedectvom sú fotografie z vernisáží výstav a z otvárania expozícií.

Pri príležitosti nedožitého výročia si pani PhDr. Ábelovú pripomíname, s uznaním hľadiac na jej záslužnú činnosť, vykonávanú v našom múzeu.

Použitá literatúra:

CHLEBANA, M. Životné jubileum Viery Ábelovej. In Slovenský národopis, roč. 39, 1991, č. 3– 4, s. 433 – 435

KUŽELA, L. Životné jubileum Viery Ábelovej. In Múzeum, roč. 36, 1991, č. 2, s. 80

STOLIČNÁ, R. PhDr. Viera Ábelová (23. 12 .1930 – 4. 1. 2012). In Slovenský národopis, roč. 60, č. 1, 2012, s. 63 – 64

Autor: Mgr. Martin Malo

Viera Ábelová

Fotografia od: Evy Mišákovej-Ábelovej