K 150. výročiu narodenia Ľudmily Podjavorinskej

     26. apríla 2022 si pripomenuli 150. výročie narodenia Ľudmily Podjavorinskej, významnej spisovateľky, poetičky, prozaičky a zakladateľky slovenskej literatúry pre mládež. Ľudmila Podjavorinská, vlastným menom Ľudmila Riznerová, sa narodila sa 26. apríla 1872 v Horných Bzinciach do rodiny Karola Riznera a Márie Riznerovej, rod. Klimáčkovej. Narodila sa v poradí ako ôsme z desiatich detí, ale dospelosti sa dožili iba štyria súrodenci. Autorka trpela zdravotnými problémami, ktoré ovplyvňovali jej život. Ako malá ochorela na kiahne, ktoré napadli aj obe oči. Rodičia v obave, že oslepne, s ňou cestovali za lekármi až do Viedne. Jedno oko jej zachránili a na druhé videla veľmi slabo. O oko napokon prišla, pretože ako dvadsaťročná podstúpila radikálnu operáciu, pri ktorej jej ho nahradili skleným. Pravdepodobne kvôli tomu sa dávala fotiť takmer vždy z pravej strany.

     Priatelila sa napríklad s autorkami Teréziou Vansovou a Elenou Maróthy-Šoltésovou. V rozvoji osobnosti a literárnych pokusoch ju najviac podporoval jej strýko Ľudovít Vladimír Rizner, mladší brat Karola Rudolfa. Známy národný buditeľ, rodák zo Zemianskeho Podhradia, ktorý bol literárne činný, ktorý je aj označovaný za prvého slovenského bibliografa. Ich korešpondencia svedčí o vzácnom vzťahu strýka a netere. Listy Ľ. Podjavorinskej, adresované jej strýkovi, sa pravdepodobne zachovali všetky. Spomínaný bibliograf ich všetky starostlivo odkladal. Podjavorinskej korešpondenciu so strýkom môžeme nájsť v diele Listy Ľudmily Podjavorinskej I (1888 – 1918), ktoré zostavil a publikoval literárny historik, jazykovedec a editor Michal Kocák v roku 1988. Súpis obsahuje 35 listov odoslaných Ľudovítovi. Milovala literatúru a bola vášnivou čitateľkou, pričom k jej obľúbeným autorom patrili Božena Němcová, Karolína Světlá, či Alois Jirásek. Z ich vzájomnej korešpondencie sa dozvedáme, že ju povzbudzoval, dával rady, posielal knižky a o prečítanom s ňou aj živo korešpondoval. Vďaka nemu veľmi dobre poznala aj českú a slovenskú literatúru.  Ruské knihy čítala v origináloch, ktoré jej poskytol zo svojej neprebernej knižnice.  Ľudmila svojho strýka prostredníctvom listov priebežne informovala o svojich plánoch a radostiach. Prvé príspevky uverejňovala v časopisoch Slovenské noviny, Obzor, Černokňažník a ďalších. Neskôr v Slovenských pohľadoch, v Dennici a prispievala aj do novín amerických Slovákov.

     Začínala ako autorka literatúry pre dospelých. Strýkove názory si veľmi cenila. Posielala mu nielen svoje literárne prvotiny, ale neskôr aj diela, aby sa k nim vyjadril a zhodnotil ich. Na jeho odporúčanie začala posielať svoju tvorbu, prozaickú a básnickú, Jozefovi Škultétymu do Slovenských pohľadov. Podpisovala sa menom, ktorým zdôraznila svoju príslušnosť k rodnému kraju pod Javorinou – Podjavorinská. Taktiež jej pomáhal nadväzovať styky s vydavateľmi. V liste z decembra 1894 Ľudmila ďakuje strýkovi za prostredníctvo so Salvom. Išlo o Karola Salvu, známeho kultúrneho pracovníka, ktorý v Ružomberku vydával knihy vo vlastnej tlačiarni. Pomohol na svet aj jej prvej zbierke. Počas svojej tvorivej činnosti publikovala pod rôznymi pseudonymami ako Božena, Damascena, Milko Ružodolský, Nechtík, Nevädza, či Sojka.

     Hoci Ľudovít býval v neďalekom Zemianskom Podhradí, nestretávali sa často. Ľudmila bola zamilovaná do Karola Salvu a iba strýko vedel, koho sa týkalo citové vzplanutie jeho netere. V roku 1910 jej otec odišiel na penziu a rodina sa presťahovala do Nového Mesta nad Váhom. Prežila a vytvorila tu diela, ktoré ju zaraďujú medzi popredné osobnosti slovenskej literatúry. Žila skromne z honorárov za svoje príspevky do rôznych periodík a istý čas bola zamestnaná aj ako úradníčka Červeného kríža. 

     Ľudmila Podjavorinská zomrela 2. marca 1951 v Novom Meste nad Váhom. Je pochovaná v rodných Bzinciach, kde sa nachádza aj jej pamätná izba.

Použitá literatúra:

ČERNÁ, Marie L. – ORMIS, V. Ján (eds.): Denník Ľudovíta V. Riznera. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, s. 158.

KLÁTIK, Zlatko: Album Ľudmily Podjavorinskej. Martin : Mladé letá, 1978, s. 14.

KOCÁK, Michal: Listy Ľudmily Riznerovej-Podjavorinskej. Martin : Matica slovenská, 1988, 432 s.

Autor: Mgr. Kristína Danková, historik

           Trenčianske múzeum v Trenčíne,

           oddelenie Podjavorinské múzeum

Zdroj foto: Archív Trenčianskeho múzea v Trenčíne