Jedinečný skvost beckovského podhradia – kúria Ambrovec

Obec Beckov je jedinečná v tom, že okrem svojej dominanty, majestátneho stredovekého hradu, ktorý sa hrdo vypína na vysokej skale rovno uprostred obce, ponúka návštevníkom aj iné historické poklady. Tie svojou prítomnosťou a atmosférou vtiahnu návštevníka do obdobia, kedy Beckov, ako murované opevnené mesto, poskytol ochranu pred Turkami mnohým šľachtickým rodinám. V podhradí tak začali pribúdať kaštiele a kúrie, a to aj preto, že hradné panstvo sa začalo sťahovať z hradu do komfortnejších sídiel. Tieto začali meniť charakter podhradia svojimi arkiermi, kamenársky zdobenými portálmi, osteniami okien a zdobenými fasádami, pričom v múroch kúrií zostali dodnes zachované zvyšky starých portálov, klenieb, pivníc ale aj časti pôvodného stredovekého mestského opevnenia, ku ktorému boli budovy pristavené.

Svoje historické svedectvo z beckovského podhradia vydáva aj jedna z najzachovalejších kúrií, stojaca na severovýchodnej strane námestia, známa ako „Ambrovec“. Túto renesančnú dvojpodlažnú budovu dal v prvej polovici 17. storočia postaviť šľachtický rod Dubnických. Ide o typickú stavbu renesančného šľachtického sídla, ktorá si aj napriek niekoľkým úpravám z 18. až 20. storočia, zachovala svoj pôvodný obdĺžnikový pôdorys, a tiež pôvodnú podlažnosť. Kúria dodnes v sebe zachováva množstvo nesporných pamiatkových hodnôt. Novodobé omietky budovy zakrývajú torzá starších fasádnych vrstiev s pôvodnou renesančnou výzdobou v podobe rytého kvádrovania. Zachované zostali aj okenné a dverné otvory s pôvodnými kamennými parapetmi a nadokennými rímsami, okná sú chránené barokovými prevliekanými mrežami. Historickú hodnotu tejto kúrie v neposlednom rade podčiarkuje aj to, že jej severnú stenu tvorí časť zachovaného stredovekého mestského opevňovacieho múru. Kúria bola k tomuto múru pristavená, pričom v podstrešnej časti zostali dodnes zachované stredoveké štrbinové strieľne. Niekdajšiu vodnú priekopu, ktorá bola v stredoveku situovaná hneď za touto severnou stenou, dnes pripomína už len ovocný sad, ktorý vznikol jej zasypaním.

Interiér kúrie upúta návštevníka pôvodnými umelecko-remeselnými prvkami. Zachované tu zostali všetky klenbové konštrukcie i tvary okien a dverí. Dominantou jednej zo severných miestností na poschodí je pôvodný kamenno-sochársky zdobený kozub, ktorý nesie nápis „Stephan Mednyanszky“, letopočet „1648“ a erb tohto šľachtica. S kúriou Ambrovec sa spája i meno MUDr. Jána Ambra, významnej osobnosti v oblasti uhorského zdravotníctva, pôrodníctva a sociálnej starostlivosti. Posledný majiteľ, Zoltán Ambro, kúriu v roku 1974 daroval Miestnemu národnému výboru, ktorý v rokoch 1979 až 1985 zabezpečil jej celkovú obnovu, čo jej malo zároveň opäť vtisnúť punc renesančného sídla. Ďalšia čiastková rekonštrukcia bola potom realizovaná v r. 2018. Tá zabezpečila objektu plynové kúrenie, modernizáciu sociálnych zariadení, nové drevené podlahy a nátery stien.

Kúria Ambrovec – múzeum dejín, pôsobí v súčasnosti ako pobočka Trenčianskeho múzea v Trenčíne. V jej expozíciách môžete vidieť archeologické nálezy z Beckovského hradu, ktoré pozostávajú z fragmentov kachlíc, úžitkovej keramiky a architektonických článkov z hradnej kaplnky. Ďalšia časť mapuje život, rodinné pomery a tvorbu beckovského rodáka J. M. Hurbana. Honosne zariadený interiér šľachtického obydlia, tvorený vzácnymi predmetmi zo zbierkového fondu múzea, je situovaný na poschodí kúrie. Nemenej zaujímavá je však aj expozícia inštalovaná na mieste niekdajšieho východného, pôvodne hospodárskeho krídla kúrie, ktoré bolo neskôr odbúrané. Tu múzeum ponúka návštevníkom na obdiv panské koče, vozy a malé hospodárske mechanizmy prevažne z 19.storočia. Túto novú a jedinečnú expozíciu kúrie Ambrovec Trenčianske múzeum v Trenčíne sprístupnilo verejnosti v júni 2020.

Použité zdroje:

1. kol. autorov. BECKOV 1 Dejiny obce do roku 1917. Nové Mesto nad Váhom 2006 : vydavateľstvo willArt pre Obecný úrad v Beckove. 204 s. ISBN 80 – 969589 – 1 – 7

2. Internet: https://www.obec-beckov.sk/upload/tm58c7iz-BN-3-2020-web.pdf

3. Fotografie sú zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne

Autor textu: Mgr. Drahoslava Šrámková