Uhorská kráľovská koruna je po 400 rokoch opäť v Trenčíne
V roku 2022 si v Trenčíne pripomíname významné výročie: uplynulo presne 400 rokov, odkedy bola do Trenčína prinesená uhorská kráľovská koruna (alternatívny názov „Svätoštefanská koruna“), príp. maď. „Szent korona“ („Svätá koruna“).
Dňa 05.04.2022 sme si v Trenčíne pripomenuli významné výročie – v tento deň uplynulo presne 400 rokov, odkedy bola do Trenčína prinesená uhorská kráľovská koruna (alternatívny názov „Svätoštefanská koruna“, príp. maď. „Szent korona“ („Svätá koruna“)).
Pripomenutím tohto výročia sa Trenčianske múzeum v Trenčíne hlási k spoločnej histórii a uhorskému dedičstvu, ktoré zdieľame s Maďarmi a ostatnými národmi historického Uhorska.
Koruna je najvýznamnejším, avšak nie jediným korunovačným klenotom Uhorského kráľovstva. Medzi ďalšie symbolické insígnie patria ešte plášť a meč sv. Štefana, žezlo a krajinské jablko. Koruna je historickým symbolom Uhorska aj súčasťou štátneho znaku dnešného Maďarska; od 1. januára 2000 je uložená v maďarskom parlamente, kam bola slávnostne premiestnená z Maďarského národného múzea.
Putovanie kráľovskej koruny
Uhorskú kráľovskú korunu, od roku 1608 uloženú na Bratislavskom hrade, v roku 1619 odniesol Gabriel Betlen, vodca jedného z protihabsburských povstaní (1619-1627). V rokoch 1620-1621 bola dočasne umiestnená na Zvolenskom zámku, neskôr sa nachádzala v Košiciach a na hrade Ecsed. Začiatkom roka 1622 bol podpísaný Mikulovský mier, na základe ktorého sa Betlen zaviazal korunu vrátiť. V Košiciach ju, spolu s ostatnými korunovačnými klenotmi, odovzdal vyslancom rakúskeho arcivojvodu a uhorského kráľa Ferdinanda II. (1619-1637), ktorí ju cez Prešov, Levoču, Žilinu a Trenčín previezli do Šopronu, kde ňou korunovali Eleonóru Annu Gonzaga, druhú manželku Ferdinanda II. Následne skončila na dlhý čas opäť na Bratislavskom hrade, keďže Bratislava bola od roku 1563 do roku 1830 korunovačným mestom Uhorska.
Ako sa koruna dostala do Trenčína?
Korunu do Trenčína priniesli vyslanci Ferdinanda II. dňa 5. apríla 1622 o piatej hodine popoludní. Spočiatku mala byť umiestnená v objekte mesta Trenčín, niektoré zdroje uvádzajú, že išlo o starú radnicu. Napriek výnimočným bezpečnostným prvkom (trojica mreží a troje dverí, zabezpečené 2 veľkými a 10 menšími zámkami) však tento objekt nevyhovoval nárokom strážcu koruny, preto bola tajne premiestnená do susedného domu mešťana Šuškoviča, ktorý mal mať podľa dobových dokumentov hrubé múry aj samostatný priestor pre strážcu koruny. Obidva objekty sa nachádzali na mieste dnešnej pošty (bývalý Poštový a telegrafný úrad) na Mierovom námestí, ktorá bola postavená na mieste asanovaných domov v začiatkom 30. rokov 20. storočia.
Strážcom koruny bol barón Peter Révai (Révay, resp. Peter de Rewa), príslušník vznešeného rodu, vzdelaný šľachtic, narodený na hrade Sklabiňa. Révai je autorom výnimočného diela, zameraného na uhorskú kráľovskú korunu – rozpravy DE SACRAE CORONAE REGNI HUNGARIAE Ortu, Virtute, Victoria, Fortuna. Rozprava po prvýkrát vyšla v Augsburgu v roku 1613, neskôr sa dočkala ďalších vydaní. Peter Révai zomrel pri výkone svojej funkcie v Trenčíne 4. júna 1622.
Korune krátko po jej umiestnení v Trenčíne prisahal korune vernosť najprv magistrát mesta Trenčín a neskôr, 14. apríla 1622 aj meštianstvo. Koruna bola v Trenčíne dočasne uložená tri mesiace. Z Trenčína ju vyslanci Ferdinanda II. odniesli 6. júla 1622.
Uhorskú kráľovskú korunu môžete vidieť v Trenčíne aj dnes
Vďaka šikovným rukám zlatníckyh majstrov z klenotníckeho domu Mikuš Diamonds a ich súkromnému záujmu zhotoviť kópi uhorksje kráľovskej koruny, má dnes široká verejnosť možnosť vidieť na vlastné oči ako vyzerala koruna uhorských kráľov.
Jedinečnými a autentickými predmetmi, ktorý sú spojené s uhorskou kráľovskou korunou, sú dva historické obrazy zo 17. storočia, ktoré Trenčianske múzeum v Trenčíne vystavuje na Trenčianskom hrade. Ich centrálnym motívom je práve uhorská koruna, ktorá je obkolesená deviatimi znakmi historických území Uhorska, nad ktorými sa nachádza znak Uhorského kráľovstva.
Repliku uhorskej kráľovskej koruny prezentujeme v sprievode dobových archívnych dokumentov, vydaných v súvislosti s umiestnením koruny v Trenčíne.
Skutočný klenot-nielen historický, ale aj zlatnícky
Pod záštitou klenotníckeho majstra Augustína Hôrku na replike koruny pracovali tí najlepší zlatnícky majstri s cieľom priniesť najvernejšiu možnú kópiu skutočnej koruny.
Vyjadrené rečou čísel: viac ako 1000 hodín klenotníckej tvorby, 362 ručne osadených prírodných perál a 98 drahokamov, z ktorých je až 85 kusov prírodného pôvodu (almandíny, ametysty, ruženíny, malachit a chryzopras).
Zvyšných 13 kusov nie je v súčasných podmienkach reálne zadovážiť v pravej podobe, z toho dôvodu je osem z nich vyrobených v zahraničí zo špeciálneho farebného skla, tak, aby korešpondovali s farbou pôvodných kameňov. Zvyšných 5 kusov drahých kameňov je syntetických. Všetky použité kamene boli brúsené na mieru podľa tvaru a proporcií originálnych drahokamov v českom Turnove a nemeckom Idar-Obersteine.
Korpus koruny je zo striebra a vo finálnom kroku je koruna pozlátená, pričom jej celková hmotnosť zodpovedá originálu, ktorý je však vyrobený zo zlata. Detailom, ktorý podčiarkuje výnimočnosť tohto diela, sú ručne maľované obrázky svätcov a iných postáv. Rovnako práce na korune sú realizované tak, aby sa čo najexaktnejšie priblížili technikám dávnych majstrov, ktorí na origináli pracovali približne v 11. storočí.
Vedeli ste že...?
Koruna sa skladá z troch častí – grécka koruna („corona graeca“ – obvodová časť), latinská koruna („corona latina“ – centrálna, krížová časť) a vrcholový krížik (oveľa mladší). O dôvode, prečo je vrcholový krížik naklonený, existuje viacero teórií, bezpochyby však ide o dôsledok násilnej manipulácie a naklonenie nemá žiaden politický či náboženský význam.
Koruna sa počas stáročí viackrát ocitla mimo Uhorska, po porážke maďarskej revolúcie bola dokonca nejaký čas zakopaná v zemi pri dnešnej Oršove v Rumunsku.
V minulosti bola korune prisudzovaná nadpozemská moc (koncept svätosti koruny).
V roku 1945 korunu z dôvodu ochrany pred sovietskou armádou odviezli do USA, kde bola uchovávaná v pevnosti Fort Knox, a to až do roku 1978, kedy bola Maďarsku vrátená.
Korunu nosilo na hlave približne 50 panovníkov, okrem iných Matej Korvín, Ferdinand II., Mária Terézia či František Jozef I.
Prvý krát bola koruna použitá na korunováciu v 11. storočí, posledný krát v roku 1916, kedy ňou bol korunovaný posledný rakúsky cisár a uhorský kráľ, Karol IV.
Hlavy uhorských, a teda aj našich kráľov, zdobila koruna viac ako 900 rokov.
Od 14. do 17.7 2022 je replika uhorskej kráľovskej koruny vystavená na Trenčianskom hrade, v budove kasární. Následne ju môžu návštevníci vidieť v pivničných priestoroch klenotníckeho domu Mikuš Diamonds, na Mierovom námestí, v Trenčíne.
